Zápisky od Sisky

Mesiac sa s mesiacom stretá a náš druhý týždeň v Ugande sa blíži ku koncu. Pomaly (ale naozaj pomaly, tak africky pomaly) sa v centre zabývavame, učíme sa mená detí a kolegov, hľadáme si svoje miesto a postupne definujeme našu prácu. Tak sa stalo, že sme sa jedného dňa dostali napríklad ku strihaniu kríkov. Centrum pôsobí ako skutočná oáza pokoja. Nachádza sa tu […]

Už takmer týždeň zaspávame za hlasnej serenády žiab, svrčkov a kamošov komárov, ktorí sa snažia zaútočiť na našu novú sladkú krv počas noci. Vďaka Bohu za moskytérie a ich účinnú ochranu. Zatím dobrý. Cesta sem trvala nekonečných tridsať hodín. Náš nový domov sa nachádza približne osem hodín severne od Kampaly, hlavného mesta Ugandy, kde sme začali zbierať […]

Leto je pre mnohých časom dovoleniek pri mori, prechádzok a pobytov v horách, hudobných festivalov či grilovačiek s rodinou a priateľmi. Pre nás je toto leto špeciálne. Čoskoro odchádzame na dobrovoľnícky projekt do vzdelávacieho centra Gift of Love (Slovenská katolícka charita) v africkej Ugande. 🇺🇬 🐘🐅🦓 Sme Janka a Sisa a ešte pred pár mesiacmi sme sa […]

Bolo to na neuverenie III. Hrdzavý vlk Do prázdnin sme sa zahryzli veľkým sústom. Mesiac júl bol už za polkou, slniečko príjemne hrialo a mamine sa od pondelka začala závodná dovolenka. Veľmi som sa na to tešila, lebo nám sľúbila, že nás vezme na kúpalisko. K moru sme sa tento rok opäť nedostali, lebo v marci bolo treba opraviť strechu na dome a tak nám peniažky […]

Bolo to na neuverenie II. Malá Angličanka Zdravím. Moje meno je Dorota Lentilková a pochádzam zo štvorčlennej rodiny. Srandujem. Moje priezvisko nie je Lentilková, ale často ho používam. Veď kto by už len chcel mať priezvisko Hríbiková alebo ešte lepšie, Hríbik? V škole je to samý hríb sem, hríb tam. Dubák, masliak, keď ich hnevám, muchotrávka. Robia si […]

„Viete, ja si vôbec nie som istý, kam ako národ spejeme – nie som prorok. Ale mám víziu, ku ktorej vediem svoje kroky každým dňom a prosím všemohúceho o silu a pomoc. Tou víziou je slobodný slovenský národ. A čo by som i zahynúť mal v tomto boji divokom, svojej vízie sa nevzdám. Myšlienka je trvácnejšia ako človek. Bude žiť, aj keď sa ja pominiem.” Rozprával […]

Netušili sme, či by bolo vhodné niečo povedať, tak sme sa len rýchlo usadili v poslednej lavici a diskusia pokračovala. Miestnosť bola relatívne malá – pravdupovediac, predstavovala som si ju omnoho väčšiu. A účasť žiakov taktiež. Téma Slovenska sa napokon netýkala iba Slovákov, ale aj národov okolo neho, jednoduchšie povedané, Maďarov. Aj konverzácia bola vedená […]

Musel ho napísať, spontánne, nemajúc pri sebe denník a potom ho sem len tak vložil. Rýchlo som začala čítať: 18. marec 1853 Duša človeka rozbitá je na tisíce malých črepín, keď zo života odíde milovaná bytosť. Adela Ostrolúcka bola mojou dlhoročnou priateľkou. Bola to slečna urodzená, múdra a vzdelaná, no mužskému oku neunikla ani jej nesmierna krása. Zamiloval […]

Po vypočutí básnickej výpovede sa plamienok, ktorý som uprene sledovala, ponoril do ticha. Mali sme dočinenia s naozaj významnou osobou. Neohliadajúc na historické fakty, Ľudovít Štúr bol naozaj človek s veľkým Č. Po krátkom rozhovore s jeho bratom som ho túžila spoznať ešte väčšmi ako predtým. Doteraz bola jeho osobnosť len mojim knižným hrdinom – rozprávačom […]

„Čo to je za hlúposť, veď teraz sme tiež na Slovensku.” Samo opäť šepkal. Tentokrát ho však pán farár začul: „Chlapče môj drahý, na Slovensku si. Ale to Slovensko samostatným nie je. Na území uhorskej monarchie, ktorá s rakúskom spája sa, sa krajina naša rozprestiera a teda musí skákať, ako páni pískajú. Najmä tí maďarskí. Určite počuli ste už o […]