Zápisky od Sisky

Bol to jeleň, ktorý prišiel ku krmelcu hľadať niečo pod zub. Zvláštne, že by mu chutila suchá tráva, keď naokolo mal čerstvej habadej. Avšak zakrátko sme pochopili, že neprišiel kvôli suchej tráve, ale kvôli akejsi mramorovej kocke, ku ktorej zohol svoje mohutné, hnedé telo a začal ju olizovať. Poctivo, z každej strany. Na hlave sa mu tkveli obrovské parohy. Vedela som, […]

6. marec 1844 Čím viac sme sa my Slováci snažili svojbytnosti pre svoj národ vydobyť, tým väčšmi maďarská iniciatíva bojovala za potlačenie naše. Neustále napätie, perzekúcie a tlaky na odstránenie moje z funkcie zástupcu pána Palkoviča, ktoré zosilneli výrazne po zaslaní Prosbopisu cisárovi vo Viedni, vyhrotili na úplnom sklonku roka 1843. Definitívne ma pozbavili […]

Kapitola 8 Po krátkom občerstvení sme začali rozoberať predstavenie. Začal Janko, čo ma nesmierne potešilo. Napokon ešte včera doobeda, čiže v škole, by sa na taký, z jeho pohľadu, odvážny krok nikdy nepodujal. Avšak s nami sa mu podarilo naberať sebavedomie. „Mne sa na tej hre najviac páčilo, ako sa všetko nakoniec dobre vyriešilo. Taký happy end to malo. A ešte aj […]

Nezostávalo nám nič iné, len ho opäť raz nasledovať. Znova sme kráčali za mesto. Cítila som sa ako vyhnanec vo vlastnej krajine. Hoci ak mám pravdu povedať, táto krajina nebola úplne naša. Aj to dnešné predstavenie mi v niečom otvorilo oči. Už som sa nevedela dočkať, čo naň povedia chalani. V hlave som mala dokonca pár viet, ktoré sa mi zarezali do uší a túžila som […]

Kapitola 7 Od studničky bola už len krátka cesta ku knižnici. Cestu k nej by som zvládla aj o pol noci a to po slepiačky. Moja obľúbená budova. Preto som hrdo, hoci len na pár minút, prebrala velenie. Chalani nepoznali moje skratky. Otvorená by mala byť do piatej. Snáď sme to nezmeškali. Keď som ju v diaľke zazrela, poskočilo mi srdce. Moja knižnica v devätnástom […]

„6. jún 1842 Násilná a čoraz viac intenzívna maďarizácia snažila sa zatlačiť nás do kúta, podkopať našu ľudskosť a pochovať našu identitu. Nútení sme boli konať na miere ríšskej. Obavy zo zrušenia Katedry reči a literatúry česko-slovenskej, národnostná perzekúcia, neustále utláčanie národa biedneho, i potreba uverejňovať obranné spisy, stretli sa na […]

Späť pri rybách sedel Samo. Vyzeral pokojne, zrelaxovane. Jeho pomalý dych a privreté oči tvorili vo mne dojem, že sa vžil s prírodou, jej spevom a jemným vánkom. Teraz bol jej súčasťou. Takýto pohľad mi prišiel trošku nezvyčajný, nevedela som si pomôcť. Avšak potom mi všetko došlo. Keby sme teraz boli doma, za normálnych okolností by mal asi v rukách telefón a […]

Kráčali sme bez slova. Každý z nás ponorený vo vlastných myšlienkach. Stoličný potok by mal byť od nás vzdialený asi jeden kilometer na sever. Svetové strany v Modre som si pamätala ešte z branného cvičenia v štvrtej triede. Mal by tam byť, pokiaľ sa za tie roky nič nezmenilo. Je zaujímavé, ako ľudia ničia prírodu. Les, cez ktorý sme práve kráčali je v našej dobe […]

Kapitola 6 Život človeka býva často nevyspytateľný. Raz ste neskutočne šťastný, lebo vám všetko vychádza a máte chuť objať celý svet a inokedy ste zase veľmi smutný, lebo sa vám nedarí a neprehodíte so svetom ani slovko. A potom sa náhodou ocitnete v minulosti a nie ste si vôbec istý, či ste šťastný, a či smutný. Nie ste si istý v podstate ničím. Ani či […]

Chvíľu sme sedeli len tak v tichu. Zrazu som si uvedomila, že Samuel za celý ten čas ani len nepípol. Ktovie, ako by sa tváril on, keby mal namiesto otca, ktorý mu posiela z Nórska peniaze, tohto človeka. Určite by vravel, že „no a čo. Aspoň by som bol s ním.” Paľko si vytiahol z tašky dva chlebíky s masťou. Viacerým z nás zaškvŕkalo v bruchu. Nedalo sa nevšimnúť si […]