Zápisky od Sisky

Drahí priatelia,

čas beží ako splašený kôň, s vetrom o preteky. Nestíham sledovať, kam sa tak ženie. Prekročili sme hranicu prvého mesiaca na Malte, hranicu polovice nášho pobytu a ani sa nenazdáme, bude tu druhý mesiac a potom cesta domov. Zostáva nám 27 dní. Keď to spomeniem Romi, len sa na seba so smútkom v očiach a krútime hlavami. Kedy? Ako? Dá sa s touto epidémiou niečo robiť? 

Vecou je, že toto leto máme práce habadej. Pravidelne okolo 60 hodín týždenne, každý deň sledujeme o akom čase začíname. Ani sa nenazdáme a je tu ďalší týždeň, iný rozvrh. A ďalší, a ďalší. Týždne utekajú ako dni. Navyše, je nám tu príliš dobre, vtedy čas plynie rýchlejšie. Naozaj si to užívame, prácu, aj občasné voľno. V práci vie byť naozaj zábava. Veľa sme sa naučili z oblasti  cateringu, o situácií vo svete aj v živote. Robiť čašníka či čašníčku je veľmi fajn, ale vnímame to len ako sezónnu prácu. Keď chce mať človek rodinu a deti, rozhodne potrebuje inú prácu. Teda aspoň tu. Jedno voľno, aj to v pracovný deň, by mu na rodinu nestačilo. Viem to aj z rozprávania môjho 27 ročného kolegu Miloša zo Srbska. Je tu už 6 rok a to posledný. Počíta dni, kedy pôjde domov. Dnes je to presne 42. Stačilo. Jeho život nie je organizovaný a už nezvláda ani neustále sa sťažujúcich, pravidelných zákazníkov. Tak ich vidí on, pracovná demotivácia. A ja mám vďaka tomu zas raz klienta na zlepšovanie mojich zručností part-time psychológa. Povedal, že mi napíše recenziu. Neviem, prečo vždy a všade skončím pri pomáhaní človeku s jeho vnútornými problémami. Faktom však zostáva, že ma to napĺňa a neskutočne teší, vidieť zmeny v živote daného jedinca. Takže pritom asi aj zostanem. Zrejme niečo v tom zmysle zo seba vyžarujem. Čiže keby ste chceli, kľudne mi napíšte. Online poradňa u mňa tiež funguje. No poďme späť k Malte.

Momentálne je tu s nami Romankin ocko. Nevie anglicky, no každý deň nás prekvapí, čo nové sa naučil. Keď si chce ísť kúpiť zemiaky, vyhľadá si preklad a ide do obchodu. Potom nám uvarí obed. 🙂 Dokonca vie už povedať aj celé vety, napríklad Do you like cats? – jemu naše mačky veľmi po chuti nie sú. Nečudujem sa mu. Nie každý strpí v dome, v ktorom on sám obeduje, spí a trávi svoj čas, štyri gigantické mačky. Nie sú predsa vzduch, ich stopy vidno všade. (Tým nemyslím odtlačky labiek, tie majú čisté, keďže sú stále len dnu. Väzňani vlastnej panej.)

Teraz nás chodí do práce navštevovať slovenská maminka s 11-ročným Maťkom. Stretla som ich najskôr v inom bare, no neprihovorila som sa a oni potom náhodne prišli do našej reštaurácie. Áno, Malta je veľmi malá. Od chlapcových štyroch rokov s teta cestuje po svete. Navštívili spolu Londýn, Paríž, Mníchov, Hamburg, Amsterdam, Madrid, Bangkok, Filipíny, Dubaj a iné časti Európy, Ázie či Afriky. Cestovateľskí parťáci. Tento rok trávia päť týždňov na Malte, Maťko je na kurze angličtiny. Na to, že má 11 rokov je veľmi šikovný. Určite sa v živote nestratí. A navyše má dobré srdiečko. Spolu pochodili snáď celú Maltu. O čom môžem ja len snívať. Avšak! Za tento týždeň sa mi podarilo až dvakrát uniknúť zo Sliemy- mesta, v ktorom bývame a v ktorom je naša práca. Bolo to prvýkrát za môj pobyt tu. V pondelok Paradise bay na severe (určite si vyhľadajte v googli) a v stredu Comino, ostrov, ktorý som tu už kdesi určite spomínala. Hoci doteraz som ho vždy spomínala len ako najmenší ostrov z trojčlenného komplexu ostrovov Malty, na ktorom žije 7 obyvateľov, majiteľov hotela. Od včera sa môj citový vzťah k nemu zmenil. Bolo tam nádherne! (Pripojím fotku.) Áno, bolo tam milión turistov na metri štvorcovom, no tá voda v zálive a celkový dojem – už chápem, prečo ho volajú záliv Modrá Lagúna. Je to naozaj nádherná časť sveta, ktorú sa oplatí aspoň raz za život vidieť.

Myslím, že tu by som mala skončit, pretože čoskoro idem do roboty a motivácia na záver je vhod. Určite navštívte Comino, naozaj.

Zatiaľ sa majte krásne, užívajte leto a snáď sa Vám ešte raz pred odchodom ozvem.

Vaša Sisa =^-^=