Založ si blog

Smer Nórsko

Ľudia na svete sú rôzni. Niektorí sa už od narodenia zaľúbia do svojej dediny, mesta, či krajiny a nevedia si predstaviť odtiaľ odísť na dlhšie ako dva týždne, čo je čas dovolenky niekde pri mori. Niektorí sa uspokoja s domovom aj počas dovolenky. Nikam netúžia ísť, nič nemusia vidieť. A potom sú tu ľudia, ktorí hoci milujú svoju rodnú dedinu nadovšetko, častokrát ich premôže túžba objavovať a preto musia zbaliť kufre, s plačom sa rozlúčiť s domovom a ísť. To som ja a Romi. (Romi poznáte z minuloročného blogu.) Po minuloročnej horúcej destinácií, plnej slnka, kameňa a žltej pieskovej farby (Maltu mnohí nazývajú jednoducho the rock, v preklade kameň), sme zmenili kurz o 180 stupňov a vybrali sa tentokrát na sever. Nórsko sa má stať našim domovom na tri mesiace. Práca bola vybavená, ubytovanie tiež, už sme len poctivo čakali na deň odletu.

Ako sa vraví, že človek čas nezastaví, ide si svoje tempo, tak aj ten náš čas čakania ubehol neskutočne rýchlo a my sme sa zrazu ocitli v Krakowe na letisku, plné očakávania, kam sa to tento rok dostaneme. V Nórsku sme nikdy neboli, no počuli se o ňom mnoho krásnych vecí týkajúcich sa najmä prírody, ale aj životnej úrovne a platobných podmienok. Po príchode nás čakal samozrejme dážď a množstvo zelene. Okrem toho aj ľudia mnohých národností, európskych, ázijských či afrických. Prvý autobus sme, ako sa dalo predpokladať, zmeškali a druhý mal ísť až o hodinu. Ako typickí cestovatelia sme si teda napísali tabuľku a hor sa stopovať autíčka. Stopol nám ujo z Izraelu, veľmi milý otec rodinky a vzal nás na hlavnú zastávku expresu. Veľa sme sa ho za tých pár minút nestihli opýtať, no dojem zanechal pozitívny. V Nórsku žije už dvadsať rokov a neplánuje sa vrátiť späť. Na zastávke sme stretli Čecha, s ktorým sme sa samozrejme, zo začiatku rozprávali anglicky, lebo sme mysleli, že je Nór a ten jediný mal pozitívni pohľad na Nórov. Všetci ostatní ľudia, ktorých sme sa pýtali, nám povedali, že Nóri sú odmeraní voči cudzincom a neradi sa s nimi priatelia. (O tom potom.) Nakoniec sme teda išli na istotu, autobusom. Cesta trvala asi tri hodiny a veľmi nás vyčerpala. Cestovali sme napokon už od skorého rána. Avšak ani autobus nás nezaviezol priamo tam, kam sme potrebovali. Naša finálna destinácia, Fevik, je malá dedinka s rozlohou 4,6km na južnom pobreží Nórska a expresy sem nechodia. V pláne bol teda ďalší autobus alebo stop. Keď už to vyzeralo, že budeme musieť znova platiť za cestu, zastavilo nám úplne posledné auto, ktoré nás mohlo vziať. Mladý chlapík zo Sýrie nás vzal rovno ku dverám hotela. Riadny taxík. Tu nás už samozrejme všetci čakali a vítali, hneď sme sa ubytovali a o hodinu sme mali stretko s manažérkou reštaurácie. Hádajte akej národnosti bola! Slovenskej! Boli sme riadne prekvapené, keď sme to týždeň pred našim odchodom zistili. Interview sme totiž mali so Sárou z Talianska, ešte niekedy v januári, no Sára ochorela a jej miesto dočasne prevzala Katka. Zo Sučian! Tam sme predsa päť rokov študovali. Život je plný malých náhod… A toto Nórsko… Samá náhoda. Pred asi tromi týždňami som sa dozvedela, že moja kamarátka zo strednej s jej kamarátkou idú robiť do Nórska. Keď sme si navzájom povedali, kam ideme a čo budeme robiť, zistili sme, že ideme na to isté miesto, k tej istej manažérke. To bola ozajstná náhoda. Mali by sme sa opýtať Sary, keď príde z márodky, prečo nás tak vybrala. Ale nesťažujeme sa. Hoci kamarátka príde až o osem dní. Hotel sa nám veľmi páči! Je na pláži, štvorhviezdičkový, so saunou, vírivkou, fitkom, kedysi sem na letné práznidny chodieval Roald Dahl a čerpal tu inšpiráciu pre svoje novely. Cez vojnu slúžil hotel ako vojenský úkryt. Je plný histórie. Kolegovia sú veľmi milí, spoznali sme veľa z nich, no meno si pamätám možno len dvoch z nich. Toľko ľudí naraz sa predsa nedá pamätať. Asi toľko zatiaľ o práci. A oh! Máme tam tri klavíry! Určite neuniknú mojej pozornosti.

Včera sme boli na nákup v supermarkete. Označili sme túto udalosť za veľmi smutnú. Len sme chodili medzi regále, prerátavali si nórske koruny na eurá a premýšľali, čo si môžeme kúpiť, aby sme doma nezahynuli a neminuli veľa. Nevravím, že nemáme peniaze, ale minúť hneď všetko na začiatok nemá zmysel. Plus na tie nórske ceny si človek musí predsa len zvyknúť. Za pokladňou sedelo dievča asi v našom veku. Krásna blondýnka. Keď videla, že sa ešte nevyznáme v nórskej mene, milo sa nás začala pýtať, odkiaľ sme, či sme prišli na dovolenku, alebo pracovať a otázky podobného typu. Bola veľmi priateľská a úplne vyvracala teóriu o nepríjemných Nóroch. Večer som išla behať. Okolo pobrežia, potom kúsok cez lesík. Stretla som dve tety so psíkom. Prihovorili sa mi v Nórčine a keď zistili, že im nerozumiem, bez problémov prepli do angličtiny. Pýtali sa ma, či som už skončila s behom (v lese som totižto objavila hojdačku na strome, ktorú som jednoducho musela vyskúšať). „Nie, len som musela vyskúšať hojdačku,” odpovedala som. Tieto dve tetuše taktiež vyvracali teóriu o nepríjemných Nóroch. Navyše všetci ľudia, ktorých stretneme na ulici, sú takí usmievaví, pozitívni… Možno je to len náhoda alebo nejaká vyššia moc, no zatiaľ sa nám Nóri celkom pozdávajú. Uvidíme neskôr a dáme vedieť. Zatiaľ dostáva Nórsko 5 hviezdičiek z piatich. 😉

 

19511865_10207152594612000_202693893_n

 

Cena za najzdravšie vyzerajúci banánovník

02.05.2024

Moje posledné EduPage školenie sa udialo v meste Arua, ktoré je najväčším mestom na severe Ugandy, je strategickým uzlom a aj vďaka tomu v ňom ročne nájde útočište až 20% všetkých zahraničných utečencov a zároveň je sídlom biskupa diecézy Arua. Práve vďaka biskupovi sa podarilo zorganizovať moje najväčšie EduPage školenie v Ugande. Biskup Sabino Ocen Odoki je [...]

Na svete je toľko lásky a dobra a my o tom ani netušíme

23.04.2024

Minulý rok som v Ugande strávila šesť mesiacov viac menej na jednom mieste, v centre Gift of Love pre HIV pozitívne deti, postavenom s finančnou pomocou Slovenskej katolíckej charity. Bol to čas ako z rozprávky. Spoznávala som funkcie centra, jeho ľudí a najmä deti, no okrem pár návštev miestnej základnej školy a pár úradov som nevytiahla päty z tepla domova. Žila som v [...]

Miesto, kde deti môžu byť deťmi

19.04.2024

Božie cesty sú nevyspytateľné a mám pocit, že v Ugande to platí viacnásobne. Počas môjho šesťmesačného pobytu v Ugande minulý rok sa mi s Božou pomocou podarilo rozbehnúť jeden nový pekný projekt—detský domov, v ktorom môžu vyrastať opustené deti a siroty, ktoré nie sú HIV pozitívne. Takých je tu tiež veľa. Nízka gramotnosť a nedostatok vzdelávacích [...]

Belgium Pope

Pápežova návšteva Belgicka má dohru. De Croo si na koberček predvolal apoštolského nuncia

04.10.2024 08:58

"Časy, keď u nás zákony diktovala cirkev, sú už našťastie dávno za nami," zdôraznil belgický premiér.

Vlak / Vlaková súprava / Železnice /

Pre nahlásenie podozrivého predmetu je obmedzená vlaková doprava pri Košiciach

04.10.2024 08:28

Úplné obnovenie vlakovej dopravy v stanici Kysak železnice nateraz nevedia presne určiť.

Joe Biden

Vplyvný republikán chce poslať Izraelu zbrane vrátane obávaných bômb, tlačí na Bidena. Prezident v totálnu vojnu neverí

04.10.2024 07:57

Podľa Michaela McCaula sa to má týkať aj bômb, ktoré USA niekoľko mesiacov zadržiavajú pre obavy z možného porušovania ľudských práv.

KDR / Goma / Sanitka /

Obete pribúdajú. Lodné nešťastie v Konžskej demokratickej republike má už 126 obetí

04.10.2024 07:39

Zachrániť sa nateraz podarilo 45 cestujúcich. Presný počet ľudí na palube nie je známy.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 96
Celková čítanosť: 222021x
Priemerná čítanosť článkov: 2313x

Autor blogu