Dnes mám deň voľna. Rozhodla som sa zrekapitulovať si život. Prepáčte, ak sa budem opakovať.
22:24. Sedím na pláži, na pobreží Stredozemného mora. Mediterraneanom ho tu nazývajú. Predo mnou rozbúrené vlny jemne hladia povrch kamenistej pláže. Viem, že nie som prvý ani posledný človek, ktorý si užíva tento moment. Už Starec trištvrte storočia nazad nazýval more svojou la Mar, v ženskom rode. Bolo jeho láskou. Ako jediná bytosť prejavujúca známky života, ochotná tráviť dlhé dni s opusteným mužom. A dokonca viem, že nie som jediná, ktorá vníma jemný morský vánok v tejto chvíli. Predstavujem si svet a v ňom tisícky ľudí sediacich na pobreží, hladiacich do diaľav. Ako také malé hlavičky špendlíkov svietiace na glóbuse. Ktovie o čom premýšľajú. Niečo ich trápi? Sú šťastní? Alebo len tak sedia a počúvajú. Ja premýšľam o nich.
Malta je krásna. Keď sme sem prišli, skoro vôbec sa mi nepáčila. Chýbala mi moja slovenská zeleň. Stromy, lesy, tráva do ktorej môžem ponoriť moje bosé chodidlá. Tu len samý žltý kameň a okolo modré more. Ako tu môžu ľudia žiť? Nechýba im vôňa sviežej kôry stromov? Nie. Takisto ako mne na Slovensku nechýba more. Každá časť sveta má svoje čaro a tajomstvá, ktoré čakajú na naše spoznávanie. Tento ostrov rovný veľkosti našej Bratislavy ich má vraj mnoho. „Vraj” preto, lebo som zatiaľ nemala čas ich spoznať. Šesť pracovných dní po minime 13 hodín trošku unaví človeka. No mesto, v ktorom žijem, mi úplne stačí na zarytie Malty pod povrch môjho srdca. Cestovanie je krásna záležitosť. Keď príde človek do neznáma, cíti sa sám. Nový kraj ho víta novými mravmi a jemu sa to nemusí páčiť. Avšak učíme sa predsa celý život. S pokorou v srdci sa dá všetko zvládnuť. Spoznať nových ľudí, nájsť si kamarátov, rodinu. To sa podarilo mne a Romi, mojej spolužiačke zo strednej školy. Tento rok sme sa rozhodli vyskúšať nový svet spoločne. Ide to tak ľahšie. Hlavne začiatok. A nebanujeme. Malta je multikultúrny ostrov. Krásne je, že my Slovania, si medzi sebou rozumieme. Cítime sa pritom ako keby sme patrili do jedného národa. Hoci Slovensko a Srbsko (napríklad) sú si dosť odlišné a na mape si ruky nepodávajú. Práca v reštaurácií na pobreží dá človeku veľa do života. Toľko dovolenkárov som nestretla za celý život. Skoro každý má chuť porozprávať sa o svojej krajine. V Austrálií majú mnoho králikov a žiab a vo Fínsku v tomto období nezapadá slnko. Nevravím, že som o tom nevedela, ale vidieť ľudí s láskou rozprávať o svojej krajine, hoc žijú na Malte už niekoľko rokov, sa nedá len tak prehliadnuť bez povšimnutia. Svet je plný krásnych vecí a dajú sa nájsť v každom dni. Už dávno som to vedela, no more a jemný maltský vánok mi privial môj život späť do mysle. Občas sa stane, že sa človek stratí. Inak sme veľmi spokojné. Rodina, s ktorou žijeme je skvelá. Je to vlastne len staršia pani s manželom a štyrmi mačkami. Nedávno k nám nasťahovali papagája, ktorý ma pohrýzol. Deti sa už vysťahovali. A manžel tiež čoskoro odíde, rozvádzajú sa. Už bolo dosť utrpenia. Práca je tiež veľmi super. Lepšiu sme si nemohli nájsť. Úžasný tím, skvelí kuchári, dve jedlá denne zadarmo. Keď sme hladné, nenápadne nám niečo podstrčia. A pražiace slnko 15 hodín denne. Aspoň, že môžeme po skončení očistiť zmorené duše v mori. Pokiaľ nehrozia medúzy. Občas mám pocit, že by mi mala domovina chýbať viac. Avšak viem, že ma tam čaká, v objatí Tatier a Dunaja. V srdci Európy. Nikam neodíde. Zákazníci pred nami Slovensko vychvaľujú. Krásna krajina. Jeden z nich videl kamzíka. Ja zatiaľ nie. Som celkom v poriadku, no myšlienky mi lietajú kade tade a v riadkoch nebadám znaky kohéznosti textu. Idem sa radšej prejsť. Malta je super.
Celá debata | RSS tejto debaty