Milí kamaráti,
Malta pre nás už nie je len horúcou letnou destináciou. A myslím, že už ani nikdy nebude. Je to miesto, kde sa ráno zobúdzame, cez deň fungujeme a večer (podľa možností, ak nie neskoro v noci) zaspávame. Našli sme si priateľov, skratky v uličkách, obľúbené miesta na plážach, aj zľavy v supermarkete na rohu. Je nám tu naozaj dobre, nemôžem sa sťažovať. Viem, že keď sa niekto opýta Kif inti (Ako sa máš v maltčine), najvhodnejšie je odpovedať tajjeb hafna (veľmi dobre) a že mela je univerzálne slovo, ktoré sa dá použiť na všetko. Každý človek nám poskytne iný preklad.
Veru, všetko je to o ľuďoch. V práci ich stretávame veľmi veľa. Niektorí sa tvária príliš snobsky, no poväčšine sú to milí ľudia, dovolenkári. Tým nevarím, že Malťania sú zlí, len nás zatiaľ všetci pred nimi varujú. Vraj uvidíme neskôr. Avšak stretávať ľudí z iných kútov sveta je veľmi poučné. Nikto Vám neposkytne presnejší obraz o situácií ako samotní obyvatelia. V Austrálií vraj existuje druh žaby, ktorý svojim jedom dokáže zahubiť každý iný druh živočícha. Dokonca sa snažili na jej vyhubenie použiť žltého jedovatého hada (neviem, čo to mohlo byť za druh), no aj ten chudák pri pokuse vpustiť jed do žabinho tela prišiel o svoj vlastný život. Je ich veľa aj na cestách, ľudia sa im musia vyhýbať a raz do roka sa tieto žaby rituálne lovia. No v Austrálií je vraj veľa takýchto druhov. A každý má svoj príbeh, ako sa tam dostal.
Inak sa v práci dá naučiť aj slušne po srbsky. Neviem, či som spomínala, ale Srbi sú tu po Malťanoch a Rusoch treťou najväčšou národnostnou skupinou. Hoci podľa môjho skromného prieskumu by som povedala, že druhou. Rusov tu tak často nepočujem. Srbi v práci sú riadne super. Je s nimi kopec zábavy, najmä keď rozprávajú svojim jazykom. Sú tu už pár rokov a často nám rozprávajú zážitky z minulých sezón. Prijali nás medzi seba, po práci ideme vždy na pivko. Každý piatok býva u nás párty. Naposledy sme robili od doobedia do 5 hodiny rána ďalšieho dňa. S pocitom, že o tri hodiny vstávame, aby sme mohli znova začať pracovať (a to sme ešte ani nezaspali!) sme sa rozhodli všetci hodiť do mora. Samozrejme, nikto nemal plavky, komu na tom záleží. Bolo to veľmi osviežujúce. Voda nebola veľmi studená. Vyšli sme z nej až s vychádzajúcim slnkom. A za dve hodiny, hajde znova do práce. Chajde dete – to mi vraví Miloš (Srb) vždy, keď niekam ideme. Nepoužívajú písmenko „h”, takže aj ich angličtina je prispôsobená tomuto štýlu. „Chow are you?”, „Chere it is..” a pod. A dete, lebo som vraj dieťa. Tvária sa, že 6 rokov navyše ich urobilo dospelými a my sme ich deti. Ale všetko s (c)humorom.
Skoro každý dom má svoju mačku. Nedávno sme pri pivku stretli kolegov z vedľajšieho baru (zvaného Exiles Paradise – zhodli sme sa na tom, že tam je lepšia atmosféra, u nás to vraj občas vyzerá ako v Auswitze, ale aspoň sa máme na čo sťažovať) a ich manažér má doma tiež dve mačky. Wolf a Flow, aby si každý zapamätal ich mená. Náš kuchár má tiež mačku a manažér detto. Mačky vládnu Malte.
Inak sa nám riadne páči, že všade, kam ideme spolu nás volajú „The Exiles team”. Všetci nás tu poznajú, je to riadna paráda. Každý vás na niečo pozve, s hocikým sa môžete porozprávať. Práve mi napadla jedna veľmi bizarná situácia. Sedeli sme si len tak v noci v Nappa bare – ten býva otvorený aj keď mi už skončíme a zrazu vedľa nás češka. To by nebolo veľmi zvláštne, dali sme sa trochu do reči. Náhle mi z jej rozprávania prišla veľmi povedomá. Zamýšľala som sa, odkiaľ ju poznám. A potom to prišlo ako guľový blesk z jasného neba. Čistá náhoda. Keď sme sa chystali na Maltu, tak som pre istotu napísala viacerými skúsených Slovákom/Čechom žijúcim tu, informujúc sa o danej situácií, práci, ubytovania, stravy, všetkého a Češka Jana bola jedna z nich. Netušila som, v ktorom meste býva, v ktorej časti ostrova sa pohybuje, len že má malú dcérku a je blondýna. A hádajte čo! Bola to ona! Sediac veľa mňa, na lavičke z bukového dreva. (Klamem, neviem aké drevo tam majú. Ale zistím najbližšie.) Keď už aj býva v rovnakom meste, z toškých barov, ktoré si mohla vybrať ona s kamarátom a my s našimi, sme sa ocitli práve v tom jednom, sediac jedna vedľa druhej. Aký je ten svet malý. A tá Malta… Z jedného konca ostrova na druhý to trvá vraj max hodinku a pol autom.
Na záver pridám trochu optimizmu. Sobota večer – po kúpaní sa v mori a dvojhodinovom spánku – bola pre mňa tiež pracovná. Necítila som únavu, bolo mi dobre, hoci som bola 13 hodín na nohách. Mali sme skupinku asi desiatich ľudí. Dvaja z nich (muži, manželia) sa mi začali prihovárať. Neskôr aj v slovenčine, prostredníctvom google translatora. Nechápali, ako sa môžem stále usmievať, hoci som toľko hodín v práci. Vysvetlila som im, že všetko je to len o osobnom postoji. Ja som pozitivista, všade mi je dobre. A dokonca s takými výbornými zákazníkmi. Stali sa z nás kamaráti. A nechali 10€ prepitné so slovami, Silvia, you are the best. Ešte by som Vám mohla veľa opisovať každý jeden deň, ako som s Malťanom Willim pozerala Prostřeno, obsluhovala Slovenky alebo pozerala v práci futbal. Alebo mala kúsok skla zapichnutého v palci (operácia s nemeckou doktorkou sa vydarila, nohu som si mohla nechať), či bola uhryznutá papagájom. Ale všetko len nasvedčuje o tom, že sa nikdy nenudíme a je nám tu skvelo. Viete prečo? Lebo cestovanie je veľmi fajn a Malta je super! Tak ak váhate, či ísť alebo neísť niekam cez leto, máte moju odpoveď. Peniažky v ponožke Vám takýto pocit, aký zažívame my tu nedajú.
Tak sa majte a hľadajte letenky, vidíme sa neskôr! 😉
Vaša Sisa =^-^=
Celá debata | RSS tejto debaty