„Hm, Ľuda čaká náročné obdobie.” Poznamenal Samo. Pozornosť z jeho nejasných odpovedí sa upriamila na debatu o revolučných rokoch. Nateraz bol zachránený. „Možno preto sme sa tu ocitli. Myslíte, že ho s ním budeme musieť celé prežiť?” moja otázka sa stretla s desivým výrazom v očiach dvoch členov z našej štvorčlennej posádky. Kajo bol stále zahladený do […]

Zvyšní dvaja členovia našej posádky si už stihli kúsok od posedu založiť oheň, na ktorom opekali krajce chleba. Navyše, dnes sa dosť ochladilo. Sedieť pri teplom ohníku nebude na škodu. Určite si bude Kajo chcieť zrána niečo prečítať a vytvoriť plán na dnešný deň. Pozrela som naňho. Všimol si to. „Je ti zima? Môžem ti dať mikinu, na ktorej sme spali.” […]

„Takže… ako to urobíme?” uprel na mňa zrak. Náhle som nevedela, čo mám robiť. Alebo skôr hovoriť? Odpovedať? Vzduch okolo mňa sa poriadne zmenil. Preriedil. Dostala som sa do úzkych. Občas som sama pred sebou priznávala, že mi Kajo bol celkom sympatický. Najmä, keď sa ma pred všetkými zastal, aby si zo mňa nerobili srandu. Ale neverila som, že by som ja bola […]

Bol to jeleň, ktorý prišiel ku krmelcu hľadať niečo pod zub. Zvláštne, že by mu chutila suchá tráva, keď naokolo mal čerstvej habadej. Avšak zakrátko sme pochopili, že neprišiel kvôli suchej tráve, ale kvôli akejsi mramorovej kocke, ku ktorej zohol svoje mohutné, hnedé telo a začal ju olizovať. Poctivo, z každej strany. Na hlave sa mu tkveli obrovské parohy. Vedela som, […]

6. marec 1844 Čím viac sme sa my Slováci snažili svojbytnosti pre svoj národ vydobyť, tým väčšmi maďarská iniciatíva bojovala za potlačenie naše. Neustále napätie, perzekúcie a tlaky na odstránenie moje z funkcie zástupcu pána Palkoviča, ktoré zosilneli výrazne po zaslaní Prosbopisu cisárovi vo Viedni, vyhrotili na úplnom sklonku roka 1843. Definitívne ma pozbavili […]

Kapitola 8 Po krátkom občerstvení sme začali rozoberať predstavenie. Začal Janko, čo ma nesmierne potešilo. Napokon ešte včera doobeda, čiže v škole, by sa na taký, z jeho pohľadu, odvážny krok nikdy nepodujal. Avšak s nami sa mu podarilo naberať sebavedomie. „Mne sa na tej hre najviac páčilo, ako sa všetko nakoniec dobre vyriešilo. Taký happy end to malo. A ešte aj […]

Nezostávalo nám nič iné, len ho opäť raz nasledovať. Znova sme kráčali za mesto. Cítila som sa ako vyhnanec vo vlastnej krajine. Hoci ak mám pravdu povedať, táto krajina nebola úplne naša. Aj to dnešné predstavenie mi v niečom otvorilo oči. Už som sa nevedela dočkať, čo naň povedia chalani. V hlave som mala dokonca pár viet, ktoré sa mi zarezali do uší a túžila som […]

Kapitola 7 Od studničky bola už len krátka cesta ku knižnici. Cestu k nej by som zvládla aj o pol noci a to po slepiačky. Moja obľúbená budova. Preto som hrdo, hoci len na pár minút, prebrala velenie. Chalani nepoznali moje skratky. Otvorená by mala byť do piatej. Snáď sme to nezmeškali. Keď som ju v diaľke zazrela, poskočilo mi srdce. Moja knižnica v devätnástom […]

„6. jún 1842 Násilná a čoraz viac intenzívna maďarizácia snažila sa zatlačiť nás do kúta, podkopať našu ľudskosť a pochovať našu identitu. Nútení sme boli konať na miere ríšskej. Obavy zo zrušenia Katedry reči a literatúry česko-slovenskej, národnostná perzekúcia, neustále utláčanie národa biedneho, i potreba uverejňovať obranné spisy, stretli sa na […]

Späť pri rybách sedel Samo. Vyzeral pokojne, zrelaxovane. Jeho pomalý dych a privreté oči tvorili vo mne dojem, že sa vžil s prírodou, jej spevom a jemným vánkom. Teraz bol jej súčasťou. Takýto pohľad mi prišiel trošku nezvyčajný, nevedela som si pomôcť. Avšak potom mi všetko došlo. Keby sme teraz boli doma, za normálnych okolností by mal asi v rukách telefón a […]