Zápisky od Sisky

Drahí priatelia,

pôvodne som plánovala napísať svoj prvý článok o pobyte v krajine kráľovnej Alžbety až keď tam naozaj budem, pretože som dúfala, že by som zozbierala pre Vás zaujímavejšie informácie, no nakoniec som sa rozhodla napísať ho už teraz. Stratená niekde na cestách rakúskej diaľnice.
Áno, idem autobusom. Hoci som si po prvom ročníku na GBAS-e sľúbila, že si už nikdy obdobným spôsobom neublížim, znova som tu a znova v buse na ceste do Británie. Prvé dve hodiny sme pozerali nejaký film o veľkom zlom žralokovi, ktorý papal dobrých ľudí (možno si myslel, že keď bude jesť len tých dobrých, nejaké dobro sa na neho nalepí a on bude môcť opustiť svoj druh obživy a pomáhať malým rybkám v núdzi, ktoré sa dostali do problémov a potrebujú pomoc, no do konca filmu som sa podobného záveru nedočkala. Možno som len nedávala pozor, neviem…) a (pozor, teraz si musíte prečítať časť pred zátvorkou, čiže mojou voľnou asociáciou, aby ste pochopili kontextu) a nemala som svoj telefón, ktorý si dobíjal sily u milého uja šoféra. Moja skvelá mamina (tu mi príde vhod jeden vtip: ,,Skupina školáčikov ide v lietadle a chystajú sa zoskočiť. Postupne sa všetci voľne hádžu do povetria, otvárajú svoje padáky a užívajú si krásny výhľad. Potom príde na rad Peťko. Skočí do vzduchu, zatiahne za šnúrku a z ruksáčika mu vypadne hŕba Pribináčikov. Nelení a zatiahne za druhú šnúrku, znova ďalšie Pribináčiky. Zamračí sa, siahne do vrecka a číta: Milý Peťko. Do batôžka som Ti pribalila zopár Pribináčikov, aby si mi nevyhladol. Dávaj si pozor, aby Ťa nebolelo bruško. S láskou mamina. – nebojte sa, nemám so sebou ani jedného Kocúrika, asi by neprežil cestu…) mi dala do tašky aj môj starý telefón, pre prípad, že by sa mi niečo stalo. Chcela som si pozrieť video môjho malého bratranca, ktoré má dokáže rozveseliť, aj keď mi je najviac smutno (a bolo (pozn. bolo) mi sakramentsky smutno). Vo videách som však našla aj mnoho iných príspevkov mojej skvelej maminy, ktorá nevie ako obsluhovať telefón a preto sa jej občas stane, že zachytáva pohyblivé obrázky namiesto tých čo sú.. No… stationary, chápete ma. 😀 Občas mi uchádza slovenská slovná zásoba… Ale prejdime k podstate veci. Nikdy som neďakovala Bohu za túto jej nevedomosť tak, ako práve dnes. Našla som tam veľa ľudí, ktorých milujem a uvedomila som si, aké mám šťastie, že Vás všetkých mám. A potom som počula v rádiu pesničku od pána Paulíka (Gbasáci know what I mean), viete, tá kde sa spieva Sivlia’s mother says, Silvia’s happy, why don’t you leave her alone a pod. stále sa tam opakuje ‚Silvia’s mother says‘ a v mysli sa mi vytvorili tie parádne fyziky v IT-čku, strávené pozeraním Pretty Woman (hope Mrs Bošanská won’t get to read this, otherwise she will ‚sing‘ that Mr Paulík shouldn’t ‚cheat‘ at our school) a aj všétky tie krásne momenty keď sme sa smiali na niečom vážne nevtipnom alebo na tom, že to tu už nezvládame a pošleme si prihlášku do Sučian, len o pár ulíc ďalej. A tiež všetky tie krásne chvíle na grasse, na školských výletoch, všetci tí skvelí učitelia, školské aj mimoškolské akcie, medzi ročníkové vzťahy… Myseľ mi blúdila stále ďalej.
Prosím, vedzte, že mi všetci riadne chýbate a hoci sa z prázdnin ukrojili ešte len dva týždne, už sa neviem dočkať, kedy budeme znova spolu. Všetkých Vás veľmi ľúbim, aj občanov mojej drahej Narnie (pre nezasvetenývh Valaskej Belej) a teším sa na chvíľu, keď si znova budeme môcť robiť radosť úsmevom na živo.
Ak Vás bude zaujímať ako sa mi darí v mojej novej rodine (hot info – je z Indie) a v mojom novom meste, ktorého názov som si ešte stále nestihla zapamätať, navštevujt tento môj online diary, ktorý píšem len a len pre Vás.
S laskou,
Váš Somárik
( Sisa =^-^= )

P.S. Dúfala som, že budem vedieť vykúzliť moju mačku aj v elektronickej podobe, no prozatím Vám bude musieť (teda hlavne mne) stačiť táto bez ušiek, nôh a chvostíka. 😉 Pá, užite si leto. :-*