Zápisky od Sisky

Môj čas v Ugande je nepochybne jedno veľké dobrodružstvo od úplného začiatku až do dnešného dňa. Uvedomujem si však, že ak by som tu bola sama zo Slovenska, môj zážitok by bol určite iný a v mnohom určite náročnejší. Preto som sa rozhodla tento článok venovať osobe, ktorá moje dni spríjemňuje svojou prítomnosťou, svojim humorom a všadeprítomným úsmevom, ktorý zdobí jej tvár. Článok sa volá Óda na Janku, lebo jej v ňom túžim vyjadriť, aká je skvelá spoludobrovoľníčka bola, ako veľmi si ju vážim a čo pre mňa znamená. 

S Jankou sme sa prvýkrát stretli v priestoroch Slovenskej katolíckej charity na Kapitulskej 18, v Bratislave, presne 22. apríla tohto roku. Na prípravný víkend, ktorý bol zároveň pohovorom, som prišla sama, plná očakávaní akých ľudí stretnem a čo sa dozviem. Janka sa mi bezprostredne prihovorila a zdalo sa mi, že sa vo všetkom vyzná, preto som si v prvých momentoch myslela, že patrí k organizátorom víkendovky. Môj druhý nesprávny odhad bol jej vek, keďže vyzerá na 21, hoci už stihla vyštudovať vysokú školu pedagogickú a dokonca tri roky učiť na základnej škole. 21 rokov teda určite nemá, ale viac by ste jej nepovedali. Janka je veľmi krásne dievča a myslím, že k jej mladému výzoru určite prispievajú jej žiarivé oči plné radosti, lásky a dobrodružstva a možno aj fakt, že nemá ani jeden šedivý vlas. Z tejto skutočnosti pochádza náš prvý interný vtip, ktorý nás ešte na charite tak veľmi rozosmial, že nikto okolo nás nechápal, čo nám je vtipné, no my sme sa nevedeli prestať smiať. Už vtedy asi bolo všetkým jasné, že my dve sme sa našli, resp. nás našla charita. Bolo to jasné aj mne, a preto som bola veľmi rada, že sa nás rozhodli spojiť a poslať spolu do Ugandy, lebo na prípravnom víkende nás bolo osem a vyberali štyroch, dve úžasné dievčatá išli do Rwandy.

Od incidentu so šedivými vlasmi sme sa asi smiali neustále. Janka má totižto obrovský dar prinášať smiech a radosť aj ľuďom, ktorí tento druh športu zvyčajne nepraktizujú. Vedeli ste, že 15 minútami smiechu dokážete spáliť až 40 kalórii denne?

Keď píšem o spaľovaní kalórií, myslím, že tých Janka spáli denne nespočetne množstvo. Miestni kolegovia jej dali meno v madi Mande ku, čo znamená nie som unavená, pretože v rámci jednej polhodiny dokáže nakrájať cibuľu, pozametať škôlku, okúpať dieťa, nastrihať pomôcky na vyučovanie a mnoho iného, a to všetko v rôznych častiach centra, teda sa neustále presúva hore dole. Smejeme sa, že má ADHD, lebo nevie obsedieť a rovnako fungujú aj jej myšlienky, keď niečo rozpráva. Chce mi povedať o tom, ako sa jej niečo stalo, keď mala 15 rokov, no popritom ešte pospomína 5 iných príbehov a predstaví mi 10 ľudí, ktorí síce s pôvodným príbehom nesúvisia, ale práve jej prišli na um, tak treba o nich niečo povedať. Okrem toho je veľmi bezprostredná, priateľská a rada tancuje a spieva, preto sa často stane, že je na náhodných akciách náhle súčasťou speváckeho či tanečného zboru a vôbec nevadí, že nerozumie, čo sa spieva alebo že sa práve tancujú tradičné africké tance, ktoré s prítomnosťou belocha nepočítali. Ľudia ju za to majú veľmi radi a vždy sa na nej smejú. Smejú sa aj vtedy, keď ich prekvapí svojou excelentnou znalosťou madi, teda miestneho jazyka. 

Okrem ADHD a rozosmievania svojho okolia rada varí. Vďaka nej som si v Ugande pochutila na skvelých palacinkách či guacamole, ale pustila sa aj do väčších projektov, ako bol slaný chlebík alebo dokonca parené buchty, ktoré boli naozaj výborné a urobila ich vyše sto, aby sa ušlo všetkým deťom a rovno po dvoch. Len pripomínam, že tu v Ugande sa varí a pečie na uhlíkoch a v kotloch, takže podmienky sú náročnejšie, no Janku nikdy neodradili. Jej výnimočné zručnosti pokračujú maľovaním a ručným vyrábaním vecí či už z hliny, papiera alebo plastelíny. Keď sa rozprávame o plastelíne, vyrábala ju sama. Smejeme sa, lebo keď nám niečo zo Slovenska chýba, napr. spomínaná plastelína, ja premýšľam nad tým, kde a ako ju kúpiť, prípadne k nám dopraviť, no Janka už hľadá spôsob, ako by sa dala vyrobiť a častokrát sa jej to podarí dotiahnuť do úspešného konca.

Okrem ručných prác, ktoré sú jej veľmi blízke, je veľmi láskavá a vnímavá k ľuďom naokolo. Vie si ich ľahko získať, lebo sa ku každému správa s úctou a rešpektom a zároveň je veľmi vtipná a hravá, čím si rýchlo získa aj každé dieťa. Deti v centre a v škôlke ju zbožňujú. Keď ideme pešo do mesta, mnoho drobcov z okolia za nami kričí Jankaaa. Alebo by som mala napísať Younger, keďže miestni majú mierny problém s tým, ako vysloviť a napísať jej meno, na čom sa často smejeme. Jej radosť a hravosť však neznamenajú, že nevie byť prísna a povedať deťom nie, prípadne im dohovoriť, ak je presvedčená, že to potrebujú.

Pre mňa je Janka veľkým vzorom, požehnaním a darom a ja dodnes nechápem, čím som si ju od Boha zaslúžila. Je tradične nábožná, rada sa modlí rôzne novény a ja sa od nej veľa učím, najmä ako sa rozprávať s Bohom a žiadať od neho veci, na ktorých mi záleží. Okrem toho sme si veľmi podobné, máme rady rovnakú hudbu, filmy, jedlo a dokonca často prichádzame na to, že máme aj podobné zážitky zo základnej školy, keďže sme si vekovo veľmi blízke, resp. sme narodené v ten istý rok a vyrastali sme na rovnakých veciach. Čo si na nej obzvlášť vážim je, že sa s ňou dokážem porozprávať o čomkoľvek. Kedykoľvek mám pocit, že sme sa k sebe nesprávali vhodne alebo sme mohli danú situáciu vyriešiť aj inak, nebojím sa o tom s ňou porozprávať a viem, že mi ona povie svoj úprimný názor a nebude sa na nič hrať a staviať medzi nás žiadne bariéry z jej vlastných skrytých záujmov. Vieme byť k sebe úplne otvorené, čo je dôležité, keďže spolu trávime veľa času. Hovorím si, že ak jedného dňa vstúpim do manželstva, túžim mať s manželom presne takýto vzťah—komunikovať o čomkoľvek na dospeláckej úrovni, nehrať sa na obeť, mať zdravú sebareflexiu a byť schopný tolerovať názor toho druhého. 

Ako posledné, by som sa jej rada za všetko z hĺbky môjho srdca poďakovala a ospravedlnila, ak som ju niekedy niečím zranila a ona nemala odvahu to so mnou otvoriť. Počas nášho doterajšieho pobytu v Ugande som prechádzala istými ťažkosťami, o ktorých som tu na blogu prirodzene nepísala, ale Janka pri mne vždy verne stála, resp. sedela, vypočula si ma, podržala ma, nechala ma vyplakať sa na jej ramene a nikdy ma za nič neodcudzovala. To svedčí o jej starostlivom a láskavom srdiečku a ochote žiť pre druhých. Všetkým ľuďom prajem, aby vo svojom živote našli takúto Janku a tej mojej prajem, aby počúvala svoje vnútro, zahodila všetky pochybnosti a nebála sa ísť za svojimi túžbami, lebo v nich sa zjavuje Božia vôľa pre náš život. 

P.S.💡 S mojou drahou Jankou sme sa rozhodli našim deťom opraviť elektrinu v jedálni, kde sa večer pravidelne učia a je tam viac tmy ako svetla. Založili sme zbierku na nemalú čiastku, ale modlíme sa k Bohu, aby sa nám ju podarilo naplniť. Hovorím si, ak by aspoň 300 z pravidelných čitateľov prispelo len 10€, čo na Slovensku pre človeka, ktorý si dokáže dovoliť telefón a internet určite nie je veľa, mali by sme tretinu zbierky v suchu. Ak by ste sa o zbierke chceli dozvedieť viac, môžete použiť tento link.

Za každú pomoc vám zo srdca posielame veľké ďakujem! Nech vám Boh žehná. 🙏