Založ si blog

Očný kontakt s levicou, ráno v dažďovom pralese a obed na rovníku

Mesiac strávený s pútnikmi zo Slovenska je úspešne za nami. Boli to naozaj intenzívne a vyčerpávajúce štyri týždne, no zároveň obohacujúce, plné zážitkov a nových skúseností. Mali sme možnosť vidieť obrovskú časť Ugandy a strávili sme veľa času obklopené slovenskou spoločnosťou, teda nám často ani nepripadalo, že by sme boli v Ugande.  

Program druhej skupiny pútnikov začal rovnako ako tej prvej. Návšteva ugandských mučeníkov v Munyonyo a Namugongo v okolí Kampaly a potom presun na sever k nám do centra. Pri návšteve rodín mali pútnici možnosť vidieť, ako žijú miestni vidiečania. Podmienky, ktoré mne a Janke už pripadajú bežné, teda malé hlinené domčeky bez okien postavené do kruhu, kuchyne pozostávajúce z kotlíkov a uhlíkov, solárne panely, ktoré nahrádzajú absenciu elektrického vedenia a nabíjajú baterky a mobilné telefóny, ak ich rodina vlastní, sa pútnikom často zdali nedôstojné. S mojou skupinou sme navštívili mladú vdovu, ktorej manžel zomrel na HIV a vychováva sama štyri deti. Jeden z jej synov sa k nám tento rok dostal do centra a konečne som mala možnosť pochopiť, prečo je taký šikovný a darí sa mu v škole, teda okrem prirodzenej inteligencie, ktorú v bunkách určite má. Hoci je matka už päť rokov vdova, príkladne sa o svoje deti stará a dbá o to, aby chodili do školy a učili sa, hoci ju to stojí veľa námahy. Tu je vidno rozdiel medzi jej chlapcom a inými sirotami, o ktoré sa starala blízka rodina a neumožnila im chodiť do školy. Sú výrazne pozadu.

V centre pútnici strávili niekoľko pekných chvíľ s našimi kolegami a deťmi. Hrali futbal, vyrábali ružence a náramky, snažili sa poraziť deti v pexese či stavali ZOO z kociek LEGA. Deti si ich svojim poslušným správaním a prirodzenou radosťou veľmi rýchlo získali. Práve čas s nimi hodnotili pútnici ako výnimočný a nezabudnuteľný. 

V druhom pútnickom týždni sme sa spoločne s pútnikmi presunuli na juh Ugandy až pod rovník do národného parku Queen Elizabeth. Nachádza sa v hornatej oblasti, v okolí vulkanických pohorí a dažďových pralesov. Bolo tam chladno a dosť pršalo. Bola to úplne iná Uganda ako tá, ktorú poznáme zo severu, teda horúca, malarická, s prašnou oranžovou hlinou. V Queen Elizabeth sme mali naozaj program plný zážitkov. Zážitkové bolo už samotné ubytovanie, ktoré bolo v bezprostrednej blízkosti prírody a v noci sa nám pred terasou premávali hrochy a slony omnoho častejšie a viac ako v Murchinson Falls. Chatky mali vybudované betónové základy a polky stien, zvyšok bol doplnený sieťkami, slamou a bavlnenou textíliou. Sprcha bola súčasťou, no nebola prestrešená, teda sme sa každý večer sprchovali pod hviezdnou oblohou. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Čo sa týka fauny a flóry národného parku Queen Elizabeth, bola dosť podobná Murchinson Falls, hoci chýbali žirafy, no zato bolo prítomných omnoho viac slonov, snáď na každom kroku a zrejme aj viac levov. Jeden veľký rozdiel bol v prístupe sprievodcov. Do parku sme vstupovali v autách bez rangera, teda ozbrojeného domáceho pána, ktorý nás mal v prípade potreby ochrániť a naši šoféri si dovolili prísť k zvieratkám omnoho bližšie, najmä k nebezpečným mačkovitým šelmám. Tak sa stalo, že sme zaparkovali ihneď pod stromom, na ktorom pokojne odpočíval leopard alebo päť metrov od niekoľkočlennej rodinky levov, v ktorej bol otec, dve matky a päť detí, najmenšie z nich polročné levíčatko, ktoré sa stále chcelo hrať a do každého zapáralo. Levy boli pokojné, zrejme najedené, väčšinu času ležali a spali. Niekedy sa nám s nimi podarilo nadviazať niekoľkominútový očný kontakt a vtedy sme premýšľali, čo im ide hlavou a či sa na nás nechystajú zaútočiť. Mimochodom, fotky mačičiek nie sú moje. Urobila ich priateľská študentka medicíny z Holandska, ktorá po desaťtýždňovom študijnom pobyte cestovala sama, a tak sme sa skamošili a robili si navzájom spoločnosť. 

Okrem zvierat sme sa na juhu Ugandy dozvedeli, ako sa zo špeciálnych Matoke banánov vyrába domáci destilát a pivo a tiež, ako sa pestujú, zbierajú, sušia, spracovávajú a pražia kávové zrná. Prehliadku cez vlastné plantáže nám urobil šikovný mladý pán podnikateľ, ktorý okrem plantáži vlastní aj niekoľko chatiek v prírode, ktoré prenajíma turistom, ďalej robí turistického sprievodcu, pestuje banány a kávu, ktoré spracováva a predáva. Jeho plánom na najbližšie roky je založiť štátom uznávaný kurz pre pestovateľov kávy. Zaujal nás svojou vynaliezavosťou a usilovnosťou. 

Čerešničkou na torte programu v národnom parku bola pre nás s Jankou ranná návšteva dažďového pralesa za účelom vystopovať šimpanzy, ktoré sa skrývali vysoko v korunách stromov. Sprevádzali nás miestni sprievodcovia s ozbrojenými vojakmi, keďže obyvateľstvo dažďového pralesa zahŕňa aj nebezpečné šelmy či plazy. Pobyt v dažďovom pralese bol magický. Bolo tam naozaj vlhko, pôda premoknutá, stromy obrastené machom a vzduch svieži ako po daždi. Kde tu poletovali farebné motýle. Cestou z pralesa sme si porovnávali fotky šimpanzov fotené cez ďalekohľad, keďže inak to nešlo a prežúvali čerstvé čajové listy z čajových plantáží. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Predposledný deň púte sme sa presúvali do Kampaly priamo cez rovník, kde sme sa zastavili na neskorý obed a fotku s pomyselnou rovnobežkou. Pri fotení sme zapózovali niekoľkým skupinám miestnych, ktorí sa rovnako prišli odfotiť a keď zbadali bielych, využili situáciu. Zrejme pre nich fotka s bielym na rovníku znamenala dve muchy jednou ranou.

Deň pred odletom sme strávili v Kampale—v slumoch so Sestrami Dobrého Pastiera, nákupmi na miestnych trhoch a v mešite. Program bol nabitý a rozmanitý, a tak pútnici odchádzali v nedeľu ráno, hoci unavení, no veľmi spokojní a naplnení, plní nezabudnuteľných zážitkov. Odletieť domov sa im v porovnaní s príchodom k nám podarilo bez problémov a my sme rady, že sme tento mesiac prežili v zdraví a psychickej pohode. Zo zážitkov a spomienok budeme ešte istú dobu čerpať. Po príchode k nám na sever sme si však uvedomili, že platí staré známe: všade dobre, doma najlepšie, keďže nikde v Ugande nám nie je tak dobre ako v blízkosti našich kolegov a detí, ktoré nás po týždňovom odlúčení celý deň objímali. 

Óda na Janku

05.12.2023

Môj čas v Ugande je nepochybne jedno veľké dobrodružstvo od úplného začiatku až do dnešného dňa. Uvedomujem si však, že ak by som tu bola sama zo Slovenska, môj zážitok by bol určite iný a v mnohom určite náročnejší. Preto som sa rozhodla tento článok venovať osobe, ktorá moje dni spríjemňuje svojou prítomnosťou, svojim humorom a všadeprítomným úsmevom, ktorý [...]

Ako sme sa stali krstnými mamami

28.11.2023

Každý človek podvedome túži na tomto svete zachovať niečo trvácne. Niečo, čo by tu po nás zostalo, čo by nás pripomínalo, podľa čoho by si nás ľudia pamätali aj vtedy, keď tu už nebudeme. Rovnako je to aj s nami dobrovoľníkmi v Ugande. Slovenskí dobrovoľníci sa v centre striedajú často na polročnej báze, teda pamätníci, ktorí sú tu od vzniku centra, si na [...]

Kampalské slumy ako znak úspechu a posunu v živote

14.11.2023

Z minulotýždňového výletu do národného parku Murchinson Falls sa dnes plynulo presunieme do druhej časti druhého týždňa s pútnikmi, a teda návštevy kampalských slumov. Náš kontakt s touto komunitou začal nenápadne, ešte v stredu neskoro večer, kedy sa nám po niekoľkohodinovej strastiplnej ceste podarilo doraziť do Kampaly, kde nás privítali Sestry Dobrého Pastiera [...]

medvedí brloh, zásahový tím

Zásahové tímy medveďa hnedého budú trvalo aj v okolí Detvy a Bojníc

05.12.2023 15:38

Minister životného prostredia Tomáš Taraba deklaroval lepšie fungovanie zásahových tímov, zároveň naznačil snahu o systémové riešenie.

písomná maturita

Znalosti žiakov vo svete dramaticky klesli. Padali aj Severania, výnimkou je Ázia

05.12.2023 15:37

Matematické, čitateľské a prírodovedné znalosti a zručnosti pätnásťročných žiakov vo svete dramaticky klesli, výnimkou je niekoľko ázijských štátov na čele so Singapurom, Japonskom a Kóreou.

Václav Klaus

Vystupoval proti noseniu rúšok. Exprezident Klaus teraz bojuje s následkami ťažkého covidu

05.12.2023 15:36

Bývalý český prezident Václav Klaus sa zotavuje z ťažkého priebehu ochorenia COVID-19.

Drucker, gramotnosť

Drucker: Výsledky slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA 2022 sú tragické

05.12.2023 15:20

V rizikovej skupine sa v oblasti čitateľskej gramotnosti ocitlo vyše 30 percent žiakov,

Štatistiky blogu

Počet článkov: 88
Celková čítanosť: 189094x
Priemerná čítanosť článkov: 2149x

Autor blogu