Zápisky od Sisky

Nedávno sa ma jeden kamarát zo Slovenska opýtal: čo dnes robím a čo robia deti? Práve v tom čase sme s Jankou obedovali a nemali poňatia, kde sú naše deti, tak som zo srandy odpovedala, a čo ja viem? Odvtedy sa táto fráza stala našim interným humorom.

Naše deti majú napriek jednoduchým životným podmienkam program naozaj pestrý a dnes by som vám o ňom niečo rada rozpovedala. Ich aktivity som zaradila do troch kategórii, a to do práce, voľnočasových aktivít a duchovnej starostlivosti. 

Čo sa týka práce, veľmi sa mi páči, že sú deti už od útleho veku zapájané do chodu bežnej starostlivosti o domácnosť. Nielen že to zjednodušuje systém a redukuje počet pracovníkov potrebných na ich výchovu, učí ich to zodpovednosti a rôznym zručnostiam, ktoré budú v dospelosti potrebovať. Začnem praním. Automatické práčky tu neexistujú, zrejme aj kvôli veľkému množstvu elektriny, ktoré vyžadujú. Deti si perú a sušia svoje oblečenie a posteľnú bielizeň samy ručne v lavórikoch a vode donesenej zo studne, vždy v sobotu doobeda. V stredu, teda v polke týždňa si školopovinné deti perú aj svoje uniformy, aby ich mohli nosiť ešte po zvyšok týždňa suché. Pranie berú ako samozrejmosť, dokonca sa ponúkajú, že operú aj nám. Okrem toho majú rozvrhnuté služby, ako napríklad nosenie vody zo studne na pitie a použitie toalety, upratovanie spoločných priestorov, pomoc s varením v kuchyni, vydávanie jedla všetkým deťom a umývanie použitého riadu po najedení sa. Riadia sa podľa rozvrhu a tak sa pravidelne všetky deti vystriedajú. Nikto teda nemá dôvod sťažovať sa a sú teda veľmi samostatné. Najmenšie deti vo veku približne 5-8 rokov sú od týchto služieb zatiaľ ospravedlnené, avšak keď vidia staršie deti upratovať, tak vždy priložia ruku k dielu. 

Okrem týchto pravidelných prác majú na programe aj tzv. sezónne práce, ako sú kosenie trávy, pričom má každé dieťa určených pár štvorcových metrov, ktoré musí pokosiť, opilovanie konárov stromov, upratovanie okolia či práca na poli. Aktuálne sa nachádzame v období zberu arašidov, ktoré pred pár mesiacmi zasadili. Keďže sú zároveň prázdniny, v jeden deň arašidy vykopali, v ďaľši pozbierali a odvtedy ich spoločne lúskame. Čoskoro z nich začnú vyrábať arašidové maslo a iné pochutiny. Okrem toho máme v centre takmer päťdesiat sliepok, o ktoré sa chodia starať—kŕmiť ich, vymieňať im vodu a sledovať, či sú zdravotne v poriadku. Hovorím si wow, naše deti sú zapojené do toľkých aktivít a toľko veľa sa pritom naučia… Navyše sa učia, že nič v živote nie je zadarmo, a preto nesmú byť lenivé, ale starať sa samé o seba.

V rámci kategórie voľnočasové aktivity by som určite rada spomenula futbal, ktorý chlapci vydržia hrať niekedy aj celú nedeľu a to v tom najväčšom teple. Priemerný vek futbalovej lopty je teda niečo cez dva mesiace. Dievčatá rady skáču cez gumu alebo sa hrajú vybíjanú. Cez prázdniny po večeroch rady pozerajú rozprávky alebo tancujú. Tanec je obľúbená aktivity v Afrike, teda niet divu, že ho majú všetci v krvi. Cez školský rok majú po večeroch v programe domáce úlohy a štúdium. Okrem toho sa im s Jankou snažíme spestriť už beztak pestrý program rôznymi súťažami, či už v písaním, maľovaní alebo v športových aktivitách. Zapájajú sa rady, lebo výhrou je vždy nejaká sladká odmena a sladkosti často nedostávajú. Snažíme sa ich motivovať aj inak ako sladkosťami, ale koniec koncov sú to deti rovnaké, aké poznáme zo Slovenska. Vďaka pestrej vybavenosti skladu s hračkami máme k dispozícii aj klavír, na ktorom ich učíme hrať jednoduché pesničky. Baví ich však aj len tak sedieť a rozprávať sa, prípadne sa predbiehať, kto urobí lepšiu stojku alebo nám zapletať vlasy. Naše vlasy sa im veľmi páčia, keďže miestne ženy majú vlasy veľmi nekvalitné a krátke a deti dlhé vlasy nemajú povolené kvôli rôznym parazitom, preto sú všetky ostrihané rovnako. Nedávno nás dievčatá zaplietli na chobotnice. Som rada, že aj vďaka tomu, že nemajú k dispozícii telefóny a iné zariadenia,  ktoré by pútali ich pozornosť, trávia veľa času vonku a s nami. To je stále obrovská výhoda proti Slovensku. To však neznamená, že telefóny nevedia obsluhovať. Stačí im požičať do ruky ten náš a vždy si tam nájdeme milión nových fotiek a videí. Aktuálnym trendom je robiť videá v spomalenom zábere. Počas prázdnin sme ich vzali aj na menší výlet. Predošlí dobrovoľníci urobili finančnú zbierku na aktivity pre deti, z ktorej nám nejaké peniažky zostali, a tak sme deťom dopriali deň v bazéne v Arra Fishing Lodge na brehu Bieleho Nílu a rovnako plavbu loďkou po Bielom Níle. Pre niektoré deti to boli všetko nové a nezabudnuteľné zážitky. Rovnako tak kuracie krídelká s hranolkami, ktoré sme im dopriali na obed. Bazénov je tu v okolí niekoľko a všetky sú súčasti hotelov. Zvyčajne sú však nepoužívané, keďže miestne obyvateľstvo na ne nemá peniaze a turistov tu nie je veľa. 

Posledná z kategórii je duchovná starostlivosť, na ktorú sa kladie veľký dôraz, keďže sme katolícka charita, no miestna populácia je vo všeobecnosti veľmi veriaca. Deti sa každé ráno pred odchodom do školy spoločne modlia k Panne Márii v malej jaskynke. Milé mi pripadajú detské modlitby, v ktorých prosia o starostlivosť a opateru. Po príchode zo školy a povinnej hygiene sa každý deň o 18:30 v kaplnke modlia ruženec, buď v madi alebo v angličtine a po ňom opäť prejdú k Panne Márii v kaplnke a pomodlia sa aj k nej. Svätá omša v nedeľu je samozrejmosťou a rovnako aj svätá omša každé ráno cez prázdniny. Staršie deti chodia aj na spoveď a na prijímanie, iné sa na prijímanie či na krst ešte len pripravujú. Mnoho z detí, ktoré príjmeme, sú pôvodne moslimského vierovyznania. So súhlasom rodiny ich však môžeme dať pokrstiť a vykonať im aj ďalšie sviatosti. Veľmi dôležitým programom týždňa vždy v nedeľu o 18:00 sú aj tzv. Spiritual talks, alebo duchovné prednášky od mladého miestneho kňaza, Otca Phillipa, ktorý na naše šťastie nehovorí madi, a preto vedie prednášky v angličtine. Následne sú jeho slová konzekutívne prekladané do madi, aby rozumeli aj najmenšie deti. Otec Phillip veľkým vzorom pre našich dospievajúcich chlapcov, ktorí obdivujú jeho duchovnosť, ale aj jeho peknú motorku. 🙂 Viacerí z nich sa tiež túžia stať kňazmi. 

Program našich detí je naozaj pestrý a ich výchova nie je jednoduchá. Našťastie máme skvelých vychovávateľov, ktorí vnímajú svoju prácu ako poslanie, sú empatickí, ale profesionálni. Keď vidím večer naše deti šťastné hrať sa a zabávať, ďakujem Bohu a všetkým ľuďom, vďaka ktorým toto centrum poskytuje výchovu a lepšie podmienky na rast a rozvoj niekoľkým desiatkam naozaj chudobných sirôt a polosirôt, ktoré však svoj údel nesú hrdo a statočne.