„Viete, ja si vôbec nie som istý, kam ako národ spejeme – nie som prorok. Ale mám víziu, ku ktorej vediem svoje kroky každým dňom a prosím všemohúceho o silu a pomoc. Tou víziou je slobodný slovenský národ. A čo by som i zahynúť mal v tomto boji divokom, svojej vízie sa nevzdám. Myšlienka je trvácnejšia ako človek. Bude žiť, aj keď sa ja pominiem.” Rozprával […]

Netušili sme, či by bolo vhodné niečo povedať, tak sme sa len rýchlo usadili v poslednej lavici a diskusia pokračovala. Miestnosť bola relatívne malá – pravdupovediac, predstavovala som si ju omnoho väčšiu. A účasť žiakov taktiež. Téma Slovenska sa napokon netýkala iba Slovákov, ale aj národov okolo neho, jednoduchšie povedané, Maďarov. Aj konverzácia bola vedená […]

Musel ho napísať, spontánne, nemajúc pri sebe denník a potom ho sem len tak vložil. Rýchlo som začala čítať: 18. marec 1853 Duša človeka rozbitá je na tisíce malých črepín, keď zo života odíde milovaná bytosť. Adela Ostrolúcka bola mojou dlhoročnou priateľkou. Bola to slečna urodzená, múdra a vzdelaná, no mužskému oku neunikla ani jej nesmierna krása. Zamiloval […]

Po vypočutí básnickej výpovede sa plamienok, ktorý som uprene sledovala, ponoril do ticha. Mali sme dočinenia s naozaj významnou osobou. Neohliadajúc na historické fakty, Ľudovít Štúr bol naozaj človek s veľkým Č. Po krátkom rozhovore s jeho bratom som ho túžila spoznať ešte väčšmi ako predtým. Doteraz bola jeho osobnosť len mojim knižným hrdinom – rozprávačom […]

„Čo to je za hlúposť, veď teraz sme tiež na Slovensku.” Samo opäť šepkal. Tentokrát ho však pán farár začul: „Chlapče môj drahý, na Slovensku si. Ale to Slovensko samostatným nie je. Na území uhorskej monarchie, ktorá s rakúskom spája sa, sa krajina naša rozprestiera a teda musí skákať, ako páni pískajú. Najmä tí maďarskí. Určite počuli ste už o […]