Založ si blog

Začiatky sú všade ťažké, všakže? : )

Milé moje surikaty,

po tom, ako som pre Vás v slabej chvíľke napísala vyznanie môjho srdca ma čakala bezsenná noc v pohybe. Pár krát som sa pobila so sedačkou, utiekol mi vankúš, došli mi sily hľadať nové pohodlnejšie polohy…

Avšak prežila som to s menšou ujmou na zdraví a keď na oblohu znova vyšlo slniečko, ktoré chytili pod kontrolu husté mračná, mohla som pokračovať v bezmyšlienkovom dívaní sa na utekajúce stromy sediace na kopcoch.  Z pohodlia svojej sedačky som videla Amsterdam, Antverpy, Brusel, Leles a iné zaujímavé miesta. Potom sme zistili, že aj náš autobus si potrebuje oddýchnuť a tak nastúpil celý, s nami vo vnútri do vláčika, aby sa nechal odviesť popod more do iného kúska sveta a nakoniec som skoro stratila seba na Victoria Coach Station v Londýne. Navyše som bola smädná, lebo celú svoju vodu som darovala tehotnej tete( mohla mať max dvadsaťpäť) z Košíc, ktorá bola vydatá za Senegálčana. Moji kamaráti z východu (a.k.a. bus drivers) mi popriali šťastný pobyt a zostala som sama… S ťažkým batohom a únavou na ramenách. Nejako sa mi podarilo zo seba vysúkať otázku, ako sa dostanem na svoju zastávku a keď som tam konečne dorazila, hoci som strávila posledných 24 hodín sedením, znova som padla na zem a nehýbala sa. Bolo to tam normálne, skoro všetci tak oddychovali, tak som si po prvý krát nepripadala ako somárik.

O pol hodinu prišiel môj bus a o ďalšie tri som stála v tieni pouličnej lampy na Cheltenhem SPA station. (Hoooray! Konečne viem názov svojho mesta.) Dovolať rodine sa mi samozrejme nedalo, keďže som hlúpa, nevedela predvoľbu. Tak som im napísala e-mail v dúfaní, že ho čoskoro prečítajú. Musela som vyzerať veľmi zúfalo, pretože po pätnástich minútach prišiel za mnou asi šesťdesiat ročnýdeduško taxikár a snažil sa ma rozveseliť. Bol veľmi zlatý, ponúkol sa, že ma zavezie, aj keď mu nemôžem zaplatiť librami. Po ďalších dvadsiatich minútach som sa dočkala. Malá, tmavážena na mňa zakričala: „Silvia? Come here!“ (Ou yes, nestal sa zo mňa bezdomovec!)

A som TU. Teraz prichádza časť v ktorej Vám vysvetlím, čo tu vlastne robím. Rozhodla som sa stráviť leto v Anglicku a prvá rodina, ktorá reagovala na môj inzerát bola tridsaťšesť ročná matka dvojročného dievčatka. Z Indie. Jej muž, tiež z Indie. Rodičia ma nechceli nikam pustiť, aby sa zo mňa náhodou nestala lacná spoločnosť alebo čerstvé mäsko. Vraj mám v živote na viac… No napokon, hoci s plačom – nie len na krajíčku a s bolesťou v srdci, ma zaviezli na stanicu a posadili na eurobus. Prepáčte, že som sa s nikým nerozlúčila, všetko sa zomlelo z jedného dňa na druhý. Vôbec nepreháňam.

Je tu také anglické počasie, poznáte to. Svieti slnko a o pár minút prší. Dokonca sa mi stalo, že som sedela v obývačke a cez jedno okno som videla modrú oblohu s pár obláčikmi a v tom druhom bolo úplne zastreno… Keď som sem prišla a rozprávala som sa s tým ujom z taxíka, povedala som si: ,,Jeeej, ja mu všetko krásne rozumiem! Bude to tu super!“ (Ako keby som nebola ešte nikdy v Anglicku…) No potom prišiel kameňúrazu… Moja indská rodina rozpráva… no… ako indská rodina. Občas v ich jazyku, občas v angličtine a ja sa len pozerám z jedného na druhého a nechápem tomu: „Holololo koňa koňa šikofi ne o…“ Rozumiete. Keď sa chcú rozprávať so mnou, začnú: „Silvia …“ a už rozumiem! 🙂 Aj keď je to taký milý prízvuk, že občas si tiež domýšľam, čo mohli asi tak myslieť, no už sa chytám. Napríklad: show, vyslovujú ako sov, she ako se a podobne. Inak sú veľmi milí. Nemám dovolené doniesť si do domu hovädzie ani bravčové mäso, lebo je to proti ich náboženstvu, nejedia mäso vôbec, iba mamina papá rybky občas. Majú asi tri televízory a keď mám nakŕmiť alebo prebaliť malú, musím jej zapnúť telku a ak stále neposlúcha, ešte aj nejaké baby sounds na youtube. Avšak som tu len prvý deň, naučím sa. 😉

Dúfam, že si nájdem aj inú robotu, pretože pobyt v tejto milej, no zvláštne drkotajúcej rodine mojim speaking skills veľmi nepomôže. Inak je to tu celkom veľké mesto. Rodina tu býva len dva týždne, takže keď sme včera išli zo stanice naspäť domov, teta z GPS nám hovorila, kam máme zabočiť. (Ešte aj jej som čisto rozumela! 😀 )

Tak to by bolo nateraz všetko, čoskoro sa Vám ozvem, majte sa krásne! 🙂

Vaša Sisa! =^-^=

 

P.S. Pridávam Vám sem obrázok krásneho anglického slniečka. <3 (výhľad z môjho mini okna. 🙂 )

anglicko

Bolo to na neuverenie III.

27.08.2018

Bolo to na neuverenie III. Hrdzavý vlk Do prázdnin sme sa zahryzli veľkým sústom. Mesiac júl bol už za polkou, slniečko príjemne hrialo a mamine sa od pondelka začala závodná dovolenka. Veľmi viac »

Bolo to na neuverenie II.

25.07.2018

Bolo to na neuverenie II. Malá Angličanka Zdravím. Moje meno je Dorota Lentilková a pochádzam zo štvorčlennej rodiny. Srandujem. Moje priezvisko nie je Lentilková, ale často ho používam. Veď viac »

Záhada strateného Slovenska: 33. časť

14.06.2018

„Viete, ja si vôbec nie som istý, kam ako národ spejeme - nie som prorok. Ale mám víziu, ku ktorej vediem svoje kroky každým dňom a prosím všemohúceho o silu a pomoc. Tou víziou je slobodný viac »

My sme Oleh Sencov, zhromaždenie

Paríž udelil čestné občianstvo Olehovi Sencovovi

24.09.2018 20:50

Ukrajinského filmára v Rusku odsúdili za údajné teroristické aktivity a obchodovanie so zbraňami na 20 rokov väzenia.

nórsko, parlament

Po zadržaní Rusa podozrivého zo špionáže prehľadali Nóri parlament

24.09.2018 20:21

Ruské veľvyslanectvo reagovalo, že muža zadržali pod "absurdnou zámienkou".

kompa, loď, dunaj, gabčíkovo,

Nie je kompa, nie je zmluva. Štátna SVP žiadnu nezohnala

24.09.2018 19:59

Štátnej firme sa nepodarilo zaobstarať si kompu, ktorá mala nahradiť dnes fungujúce plavidlo súkromnej firmy Ponton City.

lajcha

Kňaz čakal trest, dôvody biskupa ho však zarazili

24.09.2018 18:50

"Bol to veľmi dobrý farár, pracovitý, s ľuďmi dobre vychádzal, všetci s ním boli spokojní, teraz budeme iba smútiť," uviedol starosta Kľaku Ľuboš Haring.

siska

Give your life a deep breath!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 63
Celková čítanosť: 80260x
Priemerná čítanosť článkov: 1274x

Autor blogu