Zápisky od Sisky

V rámci projektu Agents with glasses, ktorý familiárne nazývame projekt optikov, sme dnes zaznamenali výrazný pokrok. Projekt rozbiehame v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou, SlovakAid a sieťou optík OKO-OPTIK v Českej republike a jeho účelom je sprístupniť cenovo dostupné okuliare aj najchudobnejšiemu miestnemu obyvateľstvu, ktoré trpí buď krátkozrakosťou, alebo ďalekozrakosťou. 

Implementácia projektu má reálne začať už budúci týždeň, takže bol najvyšší čas vyškoliť naše nové, veľmi šikovné kolegyne a kolegu v tom, ako merať ľuďom zrak a ako im navrhnúť správne dioptrie na korekciu ich zraku, teda ako z nich urobiť „agentov zraku” (Vision care agents).

Takmer dvojhodinového školenia sme sa zúčastnili aj my s Jankou. Náš deň začal veľmi príjemne už ráno o 8:00 v tej istej knižnici, kde sme len pred pár týždňami vyberali nové kolegyne a kolegu. Zaučiť nás do tajomstiev merania zraku prišla veľmi milá a moderná pani až z Kampaly, Angela, riaditeľka krásneho projektu DOT Glasses, ktorý poskytuje vyšetrenia zraku a cenovo dostupné okuliare obyvateľstvu v celej Ugande. Angela vyštudovala IT, dlhodobo sa venuje rozvojovej práci a záleží jej na pomoci najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. Nie je vyštudovaná optomeristka, a preto zručnosti, ktoré nám dnes odovzdala, môžeme využívať aj bez nutného vzdelania v odbore. Resp. ani nie tak my, ako naše nové kolegyne a kolega. 

Začali sme zložením si vlastných okuliarov. Pripadalo mi milé, no zároveň veľmi praktické, že sa plastový rámik skladal až zo šiestich častí, ktoré sme museli zložiť podľa potreby fiktívneho pacienta. Teda podľa vzdialenosti zreničiek upraviť šírku rámiku, a to zmenšením šírky nosníka (tej časti nad nosom), následne k nemu pripnúť bočnice (tak sa vraj odborne nazývajú časti nad ušami), ktoré sa skladali z dvoch častí, a to opäť z praktického hľadiska, aby sa dala nastaviť dĺžka podľa potreby pacienta. Ako posledný krok sa do rámika vkladali sklíčka podľa potreby. Sklíčka boli zrejme z veľmi tvrdého plastu, keďže ich nebolo možné rozbiť ani po niekoľkých smelých pokusoch. Hádzanie „plastového” sklíčka o betón mi pripomenulo scénu z obľúbeného československého filmu Pelíšky – „A skláři nebudou mít co žrát.“ Náš pokus mal však očakávaný výsledok—sklíčko sa nerozbilo.

Po úspešnom zostrojení okuliarov takmer ako z IKEI sme prešli k rovnako dôležitej časti, a to testovaniu zraku. Keďže nosím okuliare od svojich piatich rokov a bola som zároveň jediná identifikovaná krátkozraká v miestnosti, poslúžila som ako pokusný králik. Bolo milé, že namiesto písmeniek som na tabuli po rokoch čítala opäť „hrabličky”, presne také, aké som prvýkrát videla, keď som mala päť rokov a nevedela som ešte čítať. Až po chvíli mi došlo, prečo nečítam písmenká, ale identifikujem kam smerujú hrabličky. Existuje veľký predpoklad, že nie všetci naši budúci pacienti budú gramotní, najmä v radoch staršej populácie.

Po otestovaní pokusného králika nastal čas na tvrdú realitu. Náš deň bol zložený z teoretickej (školiacej) a praktickej časti, pričom praktická bola naozaj „naostro”. Do centra sme pozvali miestnych, ktorí si chceli dať vyšetriť zrak, aby nám poslúžili pri trénovaní a zároveň si ihneď mohli zakúpiť okuliare. Prišlo ich snáď päťdesiat. Veľkou výhodou bolo, že bola dnes s nami aj zdravotná sestra, ktorá je zároveň katolícka mníška a taktiež jedna z dvoch optometristiek v okrese. Prišla k nám z cca 20 km vzdialeného Health Centre IV a pomáhala nám so svojimi vzácnymi radami a postrehmi. Zároveň ihneď konzultovala problémy, ktoré nesúviseli s krátko- alebo ďalekozrakosťou. Veľmi dôležité bolo vysvetliť všetkým zúčastneným, že riešime vyslovene krátko- a ďalekozrakosť. Problémy s očami typu šedý zákal, astigmatizmus, zápaly a podobne mohli pacienti konzultovať priamo so spomínanou zdravotnou sestrou alebo sme im odporúčali navštíviť miestnu nemocnicu, kde im budú schopní pomôcť s ich problémami. Toto bude zároveň vzácna rada počas celého trvania projektu, odporúčať ľudí optomeristkám, ak ich problém nevieme vyriešiť okuliarmi.

Na tomto mieste by som rada pochválila naše nové kolegyne a kolegov. Neviem si ani predstaviť samú seba v podobnej situácii, teda že prídem niekam na školenie a ihneď ma hodia do nádrže plnej žralokov, aby som sa naučila plávať. Oni to zvládli naozaj excelentne. Viem, že mali obavy, stres a boli nervózni. Avšak zároveň boli proaktívni, rýchlo sa učili a k pacientom boli naozaj ústretoví. Sám prvý bol náš pán šofér, ktorý sa zhostil úlohy agenta, usádzal pacientov a aktívne sa snažil naučiť, ako správne odmerať zrak a navrhnúť okuliare. Z jeho iniciatívy sme boli naozaj milo prekvapení. Zároveň všetci piati fungovali spolu ako tím bez konfliktov, veľmi rýchlo pochopili, že spolupráca je dôležitá a snažili sa nájsť si vhodný systém v tom, kto bude vykonávať aký úkon. Samozrejme, na záver dňa sme ich za tento pozitívny prístup k práci a k ľuďom pochválili. 

Keďže nie všetci pacienti mali problémy s krátko- alebo ďalekozrakosťou, finálny výsledok predaných okuliarov bol na konci dňa 27 kusov, čo sme vyhodnotili ako veľmi dobré skóre, keďže išlo o tréning a bol to prvý deň. Tešíme sa na najbližšie týždne a mesiace a našim novým agentom zraku prajeme mnoho síl a úspechov v plnení misie, na ktorú sa s nami odhodlali vykročiť.