Zápisky od Sisky

Milí kamaráti,

ako Vám už titulok článku naznačuje, dnes to bude celé o práci na Malte. (Plus som sa rozhodla napísať aj článok o minulom lete a práci v Anglicku – trošku spomienkový, keďže som si v ten čas zápisky neviedla. No mám ich stále v uložené v pamäti, no najme v srdci, kde zostanú, hádam, navždy.)

Prácu na Malte si v týchto letných mesiacoch nájde určite každý. Stačí mať minimálnu schopnosť komunikovať v anglickom jazyku. S Romi sme si za dva dni rozniesli asi okolo 20 životopisov do okolitých kaviarní a v dvoch nás chceli hneď, z ďalších troch sa nám ozvali do dvoch dní. Avšak my sme si už vybrali a dúfame, že šťastne.

Naša reštaurácia sa nachádza hneď pri mori. Dokonca od nás vedie rebríček, z ktorého môžu ľudia vhupnúť priamo do vody. Sme pomerne veľký, dokopy máme okolo 25 stolov – občas viac, občas menej, podľa požiadavok zákazníkov. Ak by Vás zaujímali platobné podmienky, je to niečo okolo 800 – 900€ na mesiac plus prepitné, no záleží samozrejme od počtu hodín, ktorý odrobíte. Podávame veľa jedla z mora – chobotničky, kalamáre, rybky (ktoré musíme ako čašníci vlastnoručne očistiť pred očami zákazníka), veľa cestovín a samozrejme, pizzu! Keď z nášho staff-u hladný, stačí povedať čo by si dal a kuchár mu to uvarí – zadarmo! Máme právo na dve jedlá denne, takže nemusíme na potraviny veľa míňať – čo sa zíde, keďže sme prišli šetriť na univerzitu. Staff (ľudia pracujúci v reštaurácií) je tu veľmi milý! Sme ako rodina! Je tu pár Srbov, dvaja Ukrajinci (jednovaječné dvojičky v našom veku, dobre sa s nimi precvičuje jazyk bratov Rusov – pani profesorka zo strednej by bola hrdá 😀 ), Malťania, dievčina z Grécka, chlapík z Anglicka (stále mi vraví, ako nás 20. 6. porazia vo futbale – asi má pravdu) a jeden z Talianska. A potom dve Slovenky! My. Myslím, že sme k nim celkom zapadli. Zo začiatku si mysleli, že sme sestry alebo si nás dokonca mýlili. Čo nám absolútne nesedí, lebo sa nepodobáme. Aspoň podľa nás a našej hosťovskej maminy, ktorá neprestáva byť milá. Postupne nás do všetkého zaúčajú a majú z nás radosť. Asi preto, že vieme po anglicky. Mohlo by to byť aj horšie vraj. Hostia sú tiež veľmi milí, hoci Malťanov k nám chodí možno jedna tretina. Alebo aj menej. Romi už stretla aj dve Slovenky. Priamo sa jej opýtali, odkiaľ je, lebo odhadli, že zo Slovenska. Ktovie, čím to je. Možno výzorom a pocitom. Hoci stretnúť tu Slováka nie je vôbec ťažká záležitosť. Omnoho ľahšia ako v Cambridge-i. Ja som si v môj prvý deň obliekla jediné biele tričko, aké som tu mala – s nápisom Hasiči, DHZ Valaská Belá, mojim menom a fotkou. Dostala som ho od mojich skvelých dievčat v tíme, ako poďakovanie, za jeho vytvorenie. A spomienku. Samozrejme, že všetci vedeli, ako sa volám a že Hasiči nie je moje meno. Napriek tomu ma jeden Srb (menom Miloš) tak začal volať a ujalo sa to aj u manažéra. Dievča menom „Chasiči”. Našťastie tam tí dvaja na druhý deň neboli a mala som svoje meno späť. Inak mi príde, že všetci sú tu so svojim životom spokojní (aspoň zatiaľ), majú slnko, more, peniaze a možnosť cestovať, a hoci je tu veľa zahraničných ľudí, vyzerá to tak, že im nechýba domov. Kedykoľvek sa tam môžu vrátiť napokon. To je vec, na ktorú si ja pri mojej cestovateľskej duši neviem zvyknúť. Rada objavujem a spoznávam, no keď vidím niečo z domova, z rodnej hrudy otcov a matiek, hneď by som sa tam rada zjavila mávnutím čarovného prútika. Vonku je dobre, ale domov chýba. Toho sa asi nikdy nezbavím, mám to tam príliš rada.

A máme papagája! Dva dni sa nám nezdali zvuky v našom dome. Občas zvonil telefón, no nikto ho nedvíhal, húkal alarm na ulici, no nikoho to nezaujímalo alebo sa obedovalo a štrngalo s príborom, no nikto nejedol. Môže to všetko zvládnuť jeden papagáj? Poviem Vám, môže.

Na streche som objavila mini záhradku zo zeleňou. Predsa to tu nie je všetko len v odtieňoch žltej a nájde sa aj človek, ktorému záleží na bio potrave.

To by bolo asi všetko. Dúfam, že nebudeme príliš zaneprázdnené prácou a nájdeme si čas aj na skúmanie ostrova a zdieľanie poznatkov s Vami. Zatiaľ užívajte Slovenka a zelene. Ani neviete, aká je to vzácnosť. Doslova Boží dar.

Vaša Sisa =^-^=