Zápisky od Sisky

Milí moji Slováčikovia,

keď som Vám pred nedávnom písala o tom, ako všetko pôjde, len to treba čas, myslím, že som sa snažila presvedčiť hlavne samú seba… Nedarilo sa mi. Teda… ako sa to vezme. Mne sa darilo, len mojej mame sa to nepáčilo. Nechápala som to, no cítila som, že niekde visí veľký problém. Tvárila som sa, že to tak nie je, no napokon som to včera ráno prijala. (Áno, keď niečo nejde, je dôležité to prijať a poučiť sa, ako by sa dalo ďalej pokračovať.) Po opraní vankúša vlastnými slzami som sa dala do upratovania kuchyne. Veľkého. Bola som doma sama, tak som mala hromadu času. Vtom mi však zazvonil telefón a mama mi oznámila, že sa vracia domov. Niečo nie je v poriadku… S utrápeným výrazom som jej otvorila dvere. Aspoň že Toyah bola rada, že nemusí byť v škôlke a môže zavadzať doma. Tam je jednoduchšie venovať sa svojej najobľúbenejšej aktivite – rozhadzovaniu všetkého, čo príde po ruku či pod nohu. Potom som sa dozvedela jednohlasný verdikt. Silvia, sťahujeme sa späť do Cambridge-u. (Nie mami, ja tu mám kamarátov…) Wau! Ako by mi to mohlo vadiť, som tu len týždeň, a Cambridge je parádne mesto! Vraj je toho v práci na ňu priveľa, tak dala výpoveď. (Dokopy tam bola asi štyri dni, ak dobre rátam.) Samozrejme, že sa to hneď musel každý dozvedieť. A začali sme baliť. Celý dom. Podľa mňa by bolo jednoduchšie dať ho na koliečka a previezť tam. Hoci tu nebývajú ani mesiac, majú hromadu vecí. Plus ja a môj putovný kufor. Som zvedavá, ako to chceme všetko urobiť. V skutočnosti to bude pre mňa zážitok. Naposledy som sa sťahovala (ja a moja rodina, pochopiteľne), keď som mala zhruba štyri roky. A to bolo len z domu do domu, ktorý bol o pár metrov ďalej. Pamätám sa, že ma dedko vozil na káre. Avšak toto je iné. Dnes sme mali kupcov, ktorí obzerali chladničku. (Našu anglickú chladničku s mliečkami v kondvičkách…) Tiež sme obvolávali sťahovacie služby. Nebolo to zložité, stačilo povedať: Pamätáte sa, ako ste ma tri týždne sťahovali z Cambridge-u do Cheltenham-u? Well, niečo nevyšlo a sťahujeme sa spať. Takže v sobotu ráno, na našej adrese… Potom už len povysávať podlahy a dovidenia domček, bolo mi potešením spoznať ťa. Je zaujímavé, ako jednoducho to znie. Vraj v Cambridge-i máme rovnaký dom. Dostala som novú adresu a vďaka google maps som si pohľadala už aj detský park. To bude zábava! Je vidno, že sa mame uľavilo a teší sa domov. Tým pádom sa mám dobre aj ja, keďže jej podráždená nálada planula z jej nevydarenej práce a bývania bez manžela. Občas sa múdre rozhodnutia nezdajú správne (opustiť novú prácu po týždni a opakovať veľké sťahovanie po troch), no keď ich konečne urobíme, zistíme, že sme mali pravdu.

Aby som nehovorila len o jednom, spomeniem aj niečo viac. Ešte stále neprichádzam na chuť indickým telenovelám. (Zistila som, že sú to dve rozlišné, v štyroch častiach za sebou. Mätie ma to, že v nich hrajú takmer tí istí herci. Asi je indické filmárstvo ešte len v rozkvete.) Tak totižto vyzerá aj ich dej. V dvoch častiach tej prvej boli za celých (neviem presne koľko) minút iba dve scény. Porke (neviem, či sa tak isto volá, ale nazvala som ju tak) hľadala svoju sestru Seres. V prvej časti v izbe a v kancelárií a v druhej časti v obývačke. Avšak nebolo to zbytočné, naučila som sa ako sa povie v ich miestnom jazyku Seres, kde si? Asi si myslia, že čím viac času jednej scéne dajú, tým bude viac napätia. Nie je to tak. Po desiatich minútach ma to prestalo baviť. V druhej scéne boli štyria muži. (všetci vyzerali skoro rovnako, tmavá pleť, tmavé vlasy, tmavé oči…) Ten v modrej a ten vo fialovej košeli bili toho v zelenej a bielej. A mali dve autá. V prvej časti na jednom aute, potom sa premiestnili na druhé. A potom sa ten v modrej košeli snažil zraziť tých dvoch zlých. (Asi.) Nakoniec sa na scéne zjavila Porke a s antickou vázou v ruke rozbila stenu, za ktorou sa skrýval Seres. (Bol to chlap! Kto to mal vedieť…) A potom ten fialový a modrý prišli dnu a dve scény sa spojili do jednej. Koniec deja. Naozaj. Hoci, moju indickú mamu to veľmi zaujímalo. Nevnímala ani svoje okolie. Doslovne. Keď som sa jej spýtala, prečo občas hovoria po anglicky a do desiatich sekúnd som nedostala odpoveď, pochopila som, že už nepríde. Možno si to vygooglim. Je nezvyčajné, keď počujem: habla koňo tuti fruti what am I supposed to do? Ako keď som sa ja naučila pár slov po anglicky a potom som ich nevedela prestať používať… Avšak večer nebol úplne na zahodenie do žita. V druhom seriáli sa objavila scéna nemocničná a scéna obývačková. V tej nemocničnej dávala matka synovi na čelo bindi, povestnú indickú bodku (jednoducho si namočila prst do horúceho vosku a otlačila mu ho na čelo). Vraj to má skoncentrovať silu a energiu na rýchle zotavenie. Zas som o niečo múdrejšia.

Asi budem veľmi zaneprázdnená sťahovaním, takže toto je možno môj posledný príspevok z Cheltenhamu. Užívajte leto. 😉

Vaša Sisa =^-^=

P.S. Ak ste mi chceli niečo poslať (a už ste to poslali, vráti sa Vám to späť, tak mi to potom môžete dať osobne, keď sa vrátim. Netreba zbytočne míňať peniažky dvakrát.) a ešte ste neposlali, tu je moja nová adresa:

92 Woodhead Drive

Cambridge

CB4 1YX

(Vedela som ju naspamäť hneď, ako som ju dostala. Asi si viete predstaviť, aká musím byť natešená. Ja… 😀 )