Zápisky od Sisky

Všetkým mojim milovaným krajanom,

dnes som mala zaujímavý deň. Podpísala som pracovnú zmluvu, nestratila som sa v meste, ani som nerozbila žiaden tanier.
Už od rána tu svietilo slniečko. Samozrejme, slnko je potrebné spomenúť, aby som si o ňom mohla v iné dni prečítať, keď mi bude chýbať. 🙂

Moje dieťatko má chrípku, takže nemohlo ísť do škôlky a mojou milou povinnosťou bolo zostať s ním doma a pozerať rozprávky. Keď konečne prestala plakať, lebo sa jej stratil zo zorného poľa jej ocino, objavil sa znovu a znovu sme museli prechádzať tými istými slzami. Nazvala by som to: mužská logika, no nechcem nikoho uraziť, tak to necháme bez názvu. Je to proste len počin. Pozerali sme baby rhymes, také detské pesničky na youtube, kde sa všetko stále len opakuje dookola (ešte teraz to nemôžem dostať z hlavy) a v jednej sa spievalo: Daddy finger, father finger where are you? Where are you? Here I am, here I am,how do you do? Ako som tak rozmýšľala, ako môže taký malý mozoček namotávať vec podobného typu, začula som v nej: And now Slovak! Ocko finger, ocko finger… bla, bla, bla… Chápete? Akú radosť to vo mne vyvolalo?! Neskutočnú, obyčajná detská namotávačka. Rada by som vám ju sem postla, ale mám toho počúvania na dnes dosť, tak to radšej ani nebudem hľadať. Inak od tej doby, čo som zistila, že môj Dear Diary, nečítajú len moji blízki kamaráti, budem sa musieť vyjadrovať zrozumiteľne pre všetkých. Rada by som vám odpísala na komentáre (mám až dva! Huh! 🙂 ), ale nedá sa mi prihlásiť do debaty, bohužiaľ. :‘( Takže aby som Vám vysvetlila moju nevysvetliteľno-vysvetliteľnú radosť, bývam na tom dosť zle. Dokážem sa potešiť aj z toho, keď sa na mňa niekto usmeje (toto je dosť silný príklad, no momentálne sa nedokážem prelistovať v tých banálnostiach, ktoré ma dokážu potešiť) a smútim, keď počujem trpieť muchu, ktorá sa chytila na moju mucholapku v izbe…

Keď sme sa dostali do sekcie hmyz, dnes som našla v obývačke pavúka. Takého iného, ako bývajú tí slovenskí. Pavúk pútnik mal prúžkované hnedé nohy. Keď som sa ho snažila chytiť, aby som ho mohla vyhodiť von oknom, môj Indický ujo sa ho zľakol. Škoda, dúfam, že tu nezabíjajú podobné stvorenia, budem to musieť vyzistiť a dám Vám vedieť. 😉

Počas rozmýšľania, čo dám do svojho článku, napísala som si aj jednu negatívnu vec. Ale keďže fakty podobných elektrónových nábojov zvyknem od seba odháňať, nebudem ju tu spomínať. Ona napokon sama odíde. Bez rozlúčky. Tak to býva najlepšie. Radšej Vám napíšem ďalšiu vec, ktorá ma potešila. (Dúfam, že si teraz nebudete myslieť, že som blázon.) Pozerala som si mapy.sk (viem ako vyzerá Slovensko, taký malý rezník, ale…), kde som hľadala obkľukovú trasu z Martina do Partizánskeho, cez RK a BB. (Keď sa nudím, píšem si knihu a keďže malá Toyah – ou yes, tak sa volá dievčatko, ale voláme ju Mimi, spinkala, po krátkom upratovaní som mala hŕbu času robiť vlastné aktivity). A teraz k veci čo ma dostala. Našla som tam Rusnákovcov! Naozaj, neklamem. Pre tých, ktorí nevedia, čo týmto zvláštnym názvom myslím, je to laz v mojej obci. Chápete? Len laz! A dal sa normálne vyhľadať na mapy.sk ako časť okresu Prievidza. Šťastná, prešťastná som bola…

Potom som bola vonku, ďalšia radosť. Márne tu hľadáte niečo škaredé, dnes to bude len o optimizme. 😉 Dýchala som čerstvý vzduch, obzerala architektúru a … volala s babkou. Sranda však? Bola veľmi šťastná, že sa mi dovolala. Takže už vieme, odkiaľ moja radosť pochádza. Jednoducho som ju zdedila. 😀 a ešte som si bola nabiť moje Lycanumber. Pochopila som, prečo si rodina vybrala práve tohto operátora, hneď ako som si otvorila ich stránku. Extremly cheap calls to India. Á, sme doma… 😀

A ešte som bola v obchode s tetou. Aj keď som si pod pojmom ideme do obchodu nepredstavovala kupovanie žehliacej dosky, novej sady tanierov či pohárov, konečne som dostala európsku elektrickú zástrčku! Takže konečne Vám budem môcť písať bez gramatických chýb! (Teda, budem sa snažiť aspoň…)
Ou, a aby som nezabudla! Dnes som s hrdosťou vysvetľovala ujovi históriu nášho kraja a nášho jazyka – v skratke. Musela som, lebo keď som mu povedala, že sestra z pesničky o Daddy fingrovi je sister in English, spýtal sa ma, či hovoríme španielsky. Ou no. Dúfam, že som mu to podala stručne a jasne. A zaujímavo. Vyzeral, že pochopil. To však uvidím o pár dní, ak sa ma spýta, či nehovoríme náhodou po maďarsky alebo nejak podobne. Aj keď to by už aspoň geograficky sedelo, všakže? 🙂

Veľmi Vás všetkých ľúbim a pozdravujem späť, do Narnie (momentálne sa pre mňa Narniou stala celá naša nádherná krajina.)

S láskou,
Vaša šťastná Sisa! (Ako inak.)

=^-^=

P.S. Ak by ste mi niekto chceli poslať poštu, môžete mi napísať na adresu:
Silvia Kočková
76 winderemere road
Cheltenham
Gl51 3PH

Budem sa snažiť Vám odpísať naspäť a prihodiť napríklad nejakú anglickú trávu. (Teraz myslím tú takú, ktorú voľne nájdete nepohybovať sa po okolí.) Nepýtajte sa prečo ma to napadlo, mňa by to potešilo… 🙂