Milí kamaráti,
Moje anglické dobrodružstvo sa dostalo do nádherných koľají. Vstávam o ôsmej hodine rannej, urobím si čierny anglický čaj s mliekom a … relaxujem. Mojou povinnosťou je robiť spoločníka so štyrmi pracovnými hodinami na deň. Keďže sa mi nezdá, že by som pracovala ani jednu hodinu, trávim so starkou celý deň, od rána do večera. Varím jej čaj, robím ľahký obed a keď spí, upratujem. Pohodička. Prečítala som 258 strán z mojej knihy, plus poskladala dvoje puzzle. Avšak život so starou dámou nemusí byť len nudný. Za päť dní som spoznala viac Anglicka ako za tri týždne. Pomáha jej pohyb, tak sme sa rozhodli, že každý deň niekam pôjdeme. Skoro vždy sme obedovali vonku, boli sme v troch okolitých dedinách, v TESCU, v ktorom môžete chodiť na in-line korčuliach, pokiaľ vám to pomôže, či v obrovskom nákupnom centre (nič sme nekúpili – dve ženy – to si zaslúži pochvalu). Každý večer spolu varíme večeru, spolu ju aj zjeme a upraceme. A potom spolu pozeráme TV (áno, konečne nemusím pozerať indické telenovely bez deja, aj keď od časov, čo sme sa presťahovali do Cambridge-u, ma vždy po siedmej poslali do izby, čiže som nepozerala vôbec nič).
Život vyzerá veľmi jednoducho. Avšak! Včera som bola hrať svoje prvé Bingo v živote! 😀 Ak sa pýtate, či to náhodou nie je tá hra pre staré dámy, tak odpoveď znie áno. Môj večer bol rozdelený na tri etapy. Prvá, v ktorej som si myslela, že to ľavou zadnou zvládnem, keď to zvládnu starké nad sedemdesiat rokov, druhá, keď som uvidela to množstvo papierikov a čísel a vysvetlovanie mojej starkej a jej dcéry mi akosi absolútne nepomáhalo a tretia, keď sa hra naozaj začala a ja som pochopila, že sa nudím, lebo som mi kúpili iba jednu šestinu hracieho plánu, tak som väčšinu času nemala čo robiť. Sledovala som moje spoluhráčky, našla si novú kamarátku zvanú Molly (našla som ich viac, ale mená si nepamätám) a hoci mali všetky nad šesťdesiat rokov, večer s nimi stál za to. Starká ma predstavila ako svoju vnučku – stihli si ma adoptovať, pretože majú len dvoch vnukov. Bolo veľmi krásne, keď im hovorila ako mením jej život, ako jej každý deň pomáham (už len tým že som! 🙂 – to je nádherný pocit) a ako plánuje mojej mamine napísať list, v ktorom sa jej slušne opýta, či by si ma nemohli nechať na dlhšie ako päť týždňov. (Vraj už si ma adoptovali, moja mama nemá právo o tom rozhodovať. 😀 ) Sranda ako sa mi za pár dní podarilo dosiahnuť to, čo som nedokázala v indickej rodine ani za tie tri pokazené týždne…
Keďže si ma starká s hrdosťou všade vláči, dnes som s ňou bola v klube ľudí trpiacich Parkinsonom. Bolo to v podstate rehabilitačné stretnutie. A stretla som ďalších milých ľudí, všetkých s chorobou v organizme, ale s láskou na srdci. A našla som si ďalšiu kamarátku, tento krát nemohla mať vyše päťdesiat a bola v klube so svojim manželom. Bolo vtipné, keď nám sestrička prikázala cvičiť s nimi. Tak sme zdvíhali ruky, nohy a otáčali hlavami. A nakoniec sme ako cenu útechy dostali čaj a koláčiky. Milé stretnutie, o týždeň pôjdem zas. Och a áno, Bingo nebude najbližišie dva týždne, lebo organizátori potrebujú oddych. Taká škoda, tým pádom stihnem už len dve ďalšie. Dnes sa môj pobyt tu predĺžil o desať hodín a môj príchod domov presunul o trinásť hodín späť. Pôjdem lietadlom! Ujo mi kúpil letenku aby som nemusela (6 týždňov – podľa jeho slov) sedieť v autobuse. Hoci som chcela pokecať s ujami šoférmi, lietadlo bude pohodlnejšie a čo je hlavné, o dvadsaťtri hodín rýchlejšie. 😀
Zajtra idem po nákupoch, večer na benefičnú akciu dcéry (teraz mojej adoptívnej matky) Sharon – tento rok sa koná zbierka pre ľudí s Parkinsonom a načo sa najviac teším – v nedeľu idem za kamarátkou do Londýna, po stopách Harryho Pottera, Shelocka Holmesa a hrnčeku zo Starbucks. Takže sa ozvem veľmi skoro. Zatiaľ dovidenia!
Vaša kamarátka,
Sisa =^-^=
P.S. Dnes som na večeru robila pizzu, ak máte záujem, v chladničke zostal jeden kúsok! 😉