Drahí jedlíci,
včera som Vám sľúbila, že Vás zoznámim s našou chladničkou. Aby ste si ju vedeli predstaviť aj vizuálne, spravila som aj fotku. Nech sa páči, naša chladnička:
V podstate nie je ničím zvláštna. Je sivá a volá sa Zanussi. Jej obsah mi však prišiel trošku neobyčajný. Je mi jej občas ľúto. Nechápem, prečo sa do nej snažia napchať veci, ktoré sa tam absolútne nehodia. Keby sme v Indii a máme na dennom poriadku štyridsať stupňové horúčavy, tak ten džús, zeleninu a čokoládu iba pekne pozdravím a nechám sa chladiť. Avšak v Anglicku sme radi, keď dosiahneme 23°C. Potom oslavujeme. Hoci každý sám, vo svojom vnútri, vzdávame hold peknému počasiu. No hovorím si, okej, majú radi jedlo na studeno, môže byť. Avšak! Potom som tam uvidela jednu naozaj nezvyčajnú vec.
Dávate do chladničky chlieb? My rozhodne nie. Možno tak do mrazáka, aby zamrzol a potom ho znova „roztopíme“ ako snehuliaka na jar. Neviem, či ho je chudáka vidno na fotke, ale keď som sa s ním rozprávala o živote v chlade, nebol z toho veľmi nadšený.
Určite ste si mohli všimnúť v chladničke aj aviváž. Niečo Vám prezradím, ale nikomu to nehovorte. Je to mlieko. Hoci to nie je až taký zlý nápad. Keď sa budete chcieť zbaviť Angličana, ktorý k Vám príde na návštevu a bude stále hovoriť s horúcim zemiakom v ústach, stačí mu ponúknuť trošku mlieka z kúpeľne. Určite mu zemiak vychladne.
A potom sú tu ďalšie nepraktické veci, ako napríklad práčka v kuchyni (hoci tento výstrelok módy sa už presúva aj do strednej Európy) alebo koberce v kúpeľni. Zaujímalo by ma, kto tento dom navrhoval, keďže TU môže jeden dom za svoje pôsobenie vystriedať mnoho majiteľov. Obyvateľom to vôbec neprekáža, domov je vždy predsa tam, kde je rodina, láska a porozumenie. Potom dostanú aj sivé múry krajší odtieň.
Dnes sme mali taký celkom indický deň. Pozerali sme indickú telenovelu (s anglickými titulkami) a „mama“ mi ukazovala ako sa u nich jedáva. Sadla si v obývačke na zem do indického (tureckého – oh, so much countries) sedu, na jednom tanieri mala čistú ryžu bez príchute a hneď vedľa v miske „polievku“. Nazvali sme to polievkou, pretože to nemá oficiálne anglické meno. Niečo ako naša bryndza. Mohli by si suroviny podať. V „polievke“ plávali zemiaky, mrkva, kukurica, chilli (to sa dá v kuchyni nájsť úplne všade, dokonca aj na rýchlo-varnej kanvici), potom nejaké koreniny, soľ a viac si nepamätám. Možno ešte limetka a nejaká iná háveď. Naokolo si naukladala rôznu farebnú zeleninu. Možno aby sa jej napásli aj oči popritom ako bude jesť. Vyzerá to zaujímavo, avšak chýba mi tu hocaký kúsok príboru, prešlo mi hlavou. Aha jasné, už vidím. Teta si rukou nabrala „polievku“ a hodila ju na kus bielej ryže. Všetko pekne premiešala a ham, celé do pusy. A nič jej popritom nevypadlo! Musela to dlho nacvičovať… A tak sa to opakovalo, pokiaľ nezjedla celý tanier. (Porcelán nechala, samozrejme, aby ho slovenská umývačka riadnu mohla automaticky umyť. 😉 )
A na záver sme sťahovali nábytok v jej izbe. Skoro kompletne celý, na mieste ostala len obrovská skriňa. No podľa mňa sme ju nechali na mieste len preto, že je vstavaná do steny… 😀 Možno sa Vám nezdá jedna vec. Jej muž u mňa dlho nefiguroval. Chodí na týždňovky do Cambridge-u, takže sme doma len tri baby. Paráda! Dúfam, že nepodpálime dom, včera sa mi to skoro totiž podarilo…
Majte sa krásne,
Vaša Sisa =^-^=
P.S. Zajtra som tu zas. Zatiaľ nie je mojou prácou nič iné, ako starať sa o domácnosť, takže vládzem po večeroch vystrájať takého šibalstvá… 🙂