Zápisky od Sisky

Nezostávalo nám nič iné, len ho opäť raz nasledovať. Znova sme kráčali za mesto. Cítila som sa ako vyhnanec vo vlastnej krajine. Hoci ak mám pravdu povedať, táto krajina nebola úplne naša. Aj to dnešné predstavenie mi v niečom otvorilo oči. Už som sa nevedela dočkať, čo naň povedia chalani. V hlave som mala dokonca pár viet, ktoré sa mi zarezali do uší a túžila som […]

Kapitola 7 Od studničky bola už len krátka cesta ku knižnici. Cestu k nej by som zvládla aj o pol noci a to po slepiačky. Moja obľúbená budova. Preto som hrdo, hoci len na pár minút, prebrala velenie. Chalani nepoznali moje skratky. Otvorená by mala byť do piatej. Snáď sme to nezmeškali. Keď som ju v diaľke zazrela, poskočilo mi srdce. Moja knižnica v devätnástom […]

„6. jún 1842 Násilná a čoraz viac intenzívna maďarizácia snažila sa zatlačiť nás do kúta, podkopať našu ľudskosť a pochovať našu identitu. Nútení sme boli konať na miere ríšskej. Obavy zo zrušenia Katedry reči a literatúry česko-slovenskej, národnostná perzekúcia, neustále utláčanie národa biedneho, i potreba uverejňovať obranné spisy, stretli sa na […]

Späť pri rybách sedel Samo. Vyzeral pokojne, zrelaxovane. Jeho pomalý dych a privreté oči tvorili vo mne dojem, že sa vžil s prírodou, jej spevom a jemným vánkom. Teraz bol jej súčasťou. Takýto pohľad mi prišiel trošku nezvyčajný, nevedela som si pomôcť. Avšak potom mi všetko došlo. Keby sme teraz boli doma, za normálnych okolností by mal asi v rukách telefón a […]

Kráčali sme bez slova. Každý z nás ponorený vo vlastných myšlienkach. Stoličný potok by mal byť od nás vzdialený asi jeden kilometer na sever. Svetové strany v Modre som si pamätala ešte z branného cvičenia v štvrtej triede. Mal by tam byť, pokiaľ sa za tie roky nič nezmenilo. Je zaujímavé, ako ľudia ničia prírodu. Les, cez ktorý sme práve kráčali je v našej dobe […]

Kapitola 6 Život človeka býva často nevyspytateľný. Raz ste neskutočne šťastný, lebo vám všetko vychádza a máte chuť objať celý svet a inokedy ste zase veľmi smutný, lebo sa vám nedarí a neprehodíte so svetom ani slovko. A potom sa náhodou ocitnete v minulosti a nie ste si vôbec istý, či ste šťastný, a či smutný. Nie ste si istý v podstate ničím. Ani či […]

Chvíľu sme sedeli len tak v tichu. Zrazu som si uvedomila, že Samuel za celý ten čas ani len nepípol. Ktovie, ako by sa tváril on, keby mal namiesto otca, ktorý mu posiela z Nórska peniaze, tohto človeka. Určite by vravel, že „no a čo. Aspoň by som bol s ním.” Paľko si vytiahol z tašky dva chlebíky s masťou. Viacerým z nás zaškvŕkalo v bruchu. Nedalo sa nevšimnúť si […]

Bum. Táto správa nás dostala. Tiež sme zastavili, asi sto metrov od neho. Vravím sto metrov, lebo taký dlhý je športový hasičský útok, no nie som si istá, či to bola rovnaká vzdialenosť. Avšak dokázali sme sa zrozumiteľne počuť aj vidieť. Paľkov otec zbil kvôli nám ich matku? To akosi nedávalo zmysel. „Zbil tvoju matku?” Zakričal naňho Karol zamyslene. „Ale […]

„Čo ste tam dole robili?” chladným hlasom vyslovil otázku pán domu. Z jeho kamenného výrazu sa nedalo nič prečítať. Kto bol ten človek stojaci za ním? Odhalili nás alebo nám od začiatku neveril a zavolal tohto tu, aby s nami urobil poriadok? Nikto z nás ani nepípol. Pán domu silne stiahol obočie, jeho výraz sprísnel. „Odpoviete mi? Pretože som si istý, že mravce […]

Kapitola 5 „Asi sa vám zdá, že vyzeráme trochu… inak.” Začal úplne zľahka Samuel. Všetci sme pri tom tŕpli. Toto nám určite nevyjde. Nemôžete len tak niekomu povedať, že ste prišli z budúcnosti. Ako anjel, ktorý sa zjavil Márií, keď mala počať syna. Poklepali by vám po čele. Určite preto aby uistili, že sa v tej vašej lebke naozaj nič nenachádza a môžu vás […]