Založ si blog

Raz všetko pôjde, len to potrebuje čas . .. a trpezlivosť : )

Drahí čitatelia,

Moje anglicko-indické dobrodružstvo oslávilo v sobotu večer svoj prvý týždeň. Tak rýchlo to ušlo a tak veľa sa toho stihlo udiať. Môžem povedať, že som sa tu postupne zadaptovala. Odo dňa, keď som im nechtiac rozštelovala jednu z troch televízií až po deň, keď viem, čo je to sterilizátor pre dojčenské fľašky, či ako prebaliť malú Mimi. (Moji rodičia sa nikdy nesnažili pomôcť mi s mojimi znalosťami z oblasti starostlivosti o malé dieťatko, mám len dvoch starších bratov.) A tréning bol teda naozaj poriadny! Máma mi ukazovala aj ako žehliť, či dokonca umývať riad. Aby som to náhodou nerobila iným spôsobom. Možno slovenským… podľa mňa je to všade rovnaké, iba čistiace prostriedky sa volajú inak a majú inú farbu. To je celý rozdiel. Navyše majú rovnaké hrnce ako my doma, hoci jedlo z nich býva odlišné. Rýchlo-varnú kanvicu používajú len na prehrievanie vody pre malú a keď si chcú uvariť kávu, použijú na to mikrovlnku. Zázračnému cukru sa prednedávnom dostalo lepších podmienok na bývanie. Tak ako každá korenina v našom dome, aj on dostal prázdnu nádobku, v ktorej niekedy zvykla žiť káva. Chýba mi tu niekto, komu by som bez problémov mohla povedať, že teraz ten cukor vyzerá ako snehuliačik s hnedou čiapkou na hlave. (Nádobka má tvar tela a hlavičky.) Avšak bojím sa, že by ma vyhodili z domu kvôli obvineniu z cukrofílie. Taktiež som si zvykla na to, že keď počujem v našom dome buchot a som sama doma, nemusím sa ničoho báť. Kľudne to môže byť vedľajší dom, žijeme tu totižto ako v paneláku. Aj záhradky máme odčlenené len vysokými drevenými plotmi. Ďalej som si zvykla (hoci ma to zo začiatku veľmi bolelo), že všetko čo sa nezje, treba vyhodiť buď do koša, alebo do umývadla. Kiežby sa náš kôš dostal deťom do afrických štátov. Mohli by si urobiť hostinu. Keď som nevládala niečo zjesť a prikázali mi to vyhodiť, radšej som to odložila do chladničky. Avšak musela som použiť jednu z milión plastových nádob, ktoré sa v kuchyni nachádzajú. Máme ich naozaj veľa, rôznych tvarov, farieb, aj veľkostí. Všetko čo sa uvarí a nezje sa v ten deň, nezostáva v hrnci, ale uloží sa do krabičky, aby sa to mohlo zjesť neskôr. Napríklad aj o týždeň. Keď na to znova príde chuť.

Včera sme mali typický indický obed. (Prikladám foto.) Bola to v podstate čistá ryža s tou „polievkou“, ktorú som už kedysi spomínala a ktorej názov som zabudla (znelo to niečo ako dóm), plus uvarený karfiol, obalený vo vajíčku a predpokladám, že vypražený. Aj keď neviem, možno z toho vykúzlili aj niečo iné. Ku mne sa dostala špeciálna „planá“ porcia bez čili a všetkých nadbytočných korenín. Chuť mi celému obedu dodávala len uhorka, ktorá sa dostala na tanier nedopatrením. Vraj len aby vyzerala lepšie fotografia… Takže som bola rada, že som sa to kulinárske dielo rozhodla vyfotografovať. Inak by to nemalo asi žiadnu chuť. Hoci som bola takisto šťastná, že som nedostala celú tú zmes čili a korenín, pretože mi stačilo prísť do hlavného centra varenia a do očí mi nabehli slzy. Aj vzduch to čili tak príliš štípalo. Chudáčisko, nie a nie ho dostať von, hoci sme otvorili všetky okná, ktoré sa dali.

2014-07-20 13.17.55

Včera som pochopila, čo znamená múdre príslovie od našich západných susedov ženská za volantem, auto bez řidiče. Boli sme na rodinnom nákupe v ASDA-e. (Teraz nechcem nikoho uraziť, dokonca aj ja mám vodičák, ale včera som sa naozaj obávala o niekoho zdravie. Presnejšie autove…) Rodinný miláčik BMW-čko sa trápilo na rýchlostnom stupni č. 4 za rýchlosti 30km/h. Dupotalo, kričalo, plakalo a nikto ho nepočúval. Nakoniec z protestu zaparkovalo cez dve miesta. Alebo to nebola jeho vina? V obchode sme nakoniec kúpili takmer len detskú zábranu na schody, ktorá tam figurovala od včerajšieho poobedia do dnešného rána. Asi to niekoho rýchlo omrzelo, otvárať a zatvárať zložitý mechanizmus zakaždým, keď chce prejsť po schodoch hore či dole.

To je na dnes vsio (nevládzem viac, bolia ma kostičky pravej ruky, včera som štyri hodiny dopisovala veľké finále mojej prvej knihe 😉 )

S láskou,

Vaša Sisa =^-^=

P.S. Keď sa Vám občas v niečom nedarí, nezúfajte. Dajte tomu toľko šancí, koľko vládzete. Raz to určite pôjde… Ak náhodou nie, pôjdete Vy. 😉

 

Bolo to na neuverenie III.

27.08.2018

Bolo to na neuverenie III. Hrdzavý vlk Do prázdnin sme sa zahryzli veľkým sústom. Mesiac júl bol už za polkou, slniečko príjemne hrialo a mamine sa od pondelka začala závodná dovolenka. Veľmi viac »

Bolo to na neuverenie II.

25.07.2018

Bolo to na neuverenie II. Malá Angličanka Zdravím. Moje meno je Dorota Lentilková a pochádzam zo štvorčlennej rodiny. Srandujem. Moje priezvisko nie je Lentilková, ale často ho používam. Veď viac »

Záhada strateného Slovenska: 33. časť

14.06.2018

„Viete, ja si vôbec nie som istý, kam ako národ spejeme - nie som prorok. Ale mám víziu, ku ktorej vediem svoje kroky každým dňom a prosím všemohúceho o silu a pomoc. Tou víziou je slobodný viac »

My sme Oleh Sencov, zhromaždenie

Paríž udelil čestné občianstvo Olehovi Sencovovi

24.09.2018 20:50

Ukrajinského filmára v Rusku odsúdili za údajné teroristické aktivity a obchodovanie so zbraňami na 20 rokov väzenia.

nórsko, parlament

Po zadržaní Rusa podozrivého zo špionáže prehľadali Nóri parlament

24.09.2018 20:21

Ruské veľvyslanectvo reagovalo, že muža zadržali pod "absurdnou zámienkou".

kompa, loď, dunaj, gabčíkovo,

Nie je kompa, nie je zmluva. Štátna SVP žiadnu nezohnala

24.09.2018 19:59

Štátnej firme sa nepodarilo zaobstarať si kompu, ktorá mala nahradiť dnes fungujúce plavidlo súkromnej firmy Ponton City.

lajcha

Kňaz čakal trest, dôvody biskupa ho však zarazili

24.09.2018 18:50

"Bol to veľmi dobrý farár, pracovitý, s ľuďmi dobre vychádzal, všetci s ním boli spokojní, teraz budeme iba smútiť," uviedol starosta Kľaku Ľuboš Haring.

siska

Give your life a deep breath!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 63
Celková čítanosť: 80258x
Priemerná čítanosť článkov: 1274x

Autor blogu